Bohatnúť možno len tvorbou aktív

Podľa vlastných slov vďačí za úspešnú kariéru vo financiách dvom veciam: príbehu o Coca-Cole a ultimátu od manželky. Oceňuje, že ľudia majú ľahký prístup k informáciám, no varuje, že je to dvojsečná zbraň. Executive Manager PARTNERS GROUP SK Rudolf Oršula.

Podľa vlastných slov vďačí za úspešnú kariéru vo financiách dvom veciam: príbehu o Coca-Cole a ultimátu od manželky. Oceňuje, že ľudia majú ľahký prístup k informáciám, no varuje, že je to dvojsečná zbraň. Executive Manager PARTNERS GROUP SK Rudolf Oršula.

Ako ste sa dostali k podnikaniu vo financiách?

Bolo to v 90. rokoch, teda ešte v minulom tisícročí. (Smiech.) Keď som po vysokej škole uvažoval nad tým, čomu sa budem ďalej venovať, moja prvá predstava bola, že sa budem živiť futbalom. Vždy som bol športovec a dovtedy som bol presvedčený, že v obleku nikdy chodiť nebudem a financie určite nebudú to, čo by ma lákalo. Keď som dostal prvú ponuku prísť na školenie, odmietol som to. Na druhú som už reflektoval, no stále to bolo len niečo, čo som skúšal. Mal som zamestnanie, profesionálne som sa venoval logistike, mal som na starosti preclievanie kamiónov, s tým spojené služobné cesty do zahraničia. Po štyroch-piatich rokoch som sa však rozhodol venovať financiám viac a odísť zo zamestnania. Nebolo to ideálne obdobie. Financie ma síce bavili, no bol som neveriaci Tomáš. Až keď som počul príbeh Coca-Coly, začal som sa tejto oblasti venovať naplno.

Aký je príbeh Coca-Coly?

Bolo to pár viet, ktoré zmenili moje pochybnosti na nadšenie. Vlastne to nie je príbeh, len jediná otázka: Keby som vám dnes povedal presné zloženie Coca-Coly, koľko obsahuje vody, koľko farbiva, cukru a ďalších prísad, vedeli by ste, ako chutí? Nie, pokiaľ by ste sa nenapili. V mojom prípade to bola pozvánka na jeden seminár – mal som prísť, aby som vedel, o čom je naša služba. Bola to asi najlepšia forma pozvania, akú som mohol dostať. Nebyť nej, dnes by som tu asi nesedel. Výrazne mi potom pomohla aj manželka, ktorá mi povedala, že keď sa už venujem financiám, tak nech to buď robím poriadne, alebo sa na to vykašlem. To sú dve najsilnejšie „nakopnutia“, aké som kedy dostal. (Smiech.)

Opustiť zamestnanie, v ktorom človek môže počítať s pravidelným príjmom a pustiť sa do neistého podnikania, si vyžaduje odvahu. Nemali ste z takejto zmeny strach?

Mal. A mala ho aj moja manželka. Ako zamestnanec som zarábal o polovicu viac ako celoslovenský priemer. Úroveň mojej finančnej gramotnosti však bola úbohá. Slušne som zarobil, no aj bezhlavo míňal. Zmeniť túto situáciu a začať sa venovať financiám profesionálne bolo to najlepšie rozhodnutie, aké som mohol urobiť. Až táto zmena ma prinútila pozerať na peniaze inak než dovtedy, začal som si viac vážiť seba, čas aj peniaze. Mladí ľudia takto začnú spravidla uvažovať, keď si založia rodinu, prídu deti, dovtedy sa niečím podobným netrápia.

Neskôr ste o správnosti rozhodnutia nezapochybovali?

Nie, nikdy. Boli však ľudia, ktorí ma pred zmenou varovali. Keď som v práci dal výpoveď, vtedajšia šéfka mi hovorila, že robím najväčšiu chybu vo svojom živote. Že zahadzujem možnosť služobných ciest do zahraničia, zvýšenia platu, profesionálneho rastu. Iróniou osudu je, že dnes už v tej firme sama nepracuje. Ani nik z mojich vtedajších nadriadených. Zato všetci sú mojimi klientmi. V živote prídu momenty, keď musíte urobiť rozhodnutia aj proti názoru väčšiny, aby ste sa posunuli ďalej. Strach môžete mať, ale odvahu vám nikto nikdy neodpustí.

To znie ako poučka z motivačnej literatúry.

Je to možné, ale táto vyplýva z osobnej skúsenosti. Keď som bol malý, topil som sa v rieke Dyje, na južnej Morave. Voda bola rozbúrená a unášal ma prúd. Kričal som na otca, aby nešiel za mnou, pretože to bolo nebezpečné, niečo sa mu mohlo stať. Napriek tomu skočil do vody a podarilo sa mu vytiahnuť ma na breh. Keď som sa potom pýtal, či nemal strach, priznal sa, že mal. Ale že musel mať aj odvahu. Človek má celý život dôvody báť sa. Keď sa narodí dieťa, keď si berie hypotekárny úver na desiatky rokov, mení zamestnanie, to všetko sú veci, z ktorých máme prirodzený strach. Ale vždy musíme mať odvahu prekonať svoj strach. Podľa toho sa snažím žiť nielen ja, ale vediem k tomu aj svoje deti.

Rozprávate sa s nimi o peniazoch?

Tu sa im skôr snažím vštepiť správny postoj k peniazom. Aby pochopili, že nič nie je zadarmo, a aby si vážili peniaze a to, čo majú. V podstate len kopírujem projekty, ktorým sa venujeme v rámci vzdelávacích aktivít zastrešených Nadáciou PARTNERS. Učíme mladých ľudí na stredných školách základné zásady hospodárenia s peniazmi. Je to jediný spôsob, ako účinne zvýšiť úroveň vedomostí v tejto oblasti.

Mladí ľudia majú v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami najlepší prístup k informáciám, na internete trávia množstvo času...

Prístup k informáciám na internete je dvojsečná zbraň. Každému nováčikovi v mojom tíme na začiatku hovorím, že 90 % Slovákov vyštudovalo na univerzite Google. Všetko hľadajú na internete a klikajú na nájdené odkazy. To samo osebe nemusí byť zlé. Problém je v tom, že väčšina ľudí má tendenciu automaticky si osvojovať informácie a tvrdenia, ktoré na internete nájdu. Bez toho, aby sa sami zamysleli, či to je naozaj tak. V témach, ktorým vôbec nerozumejú, sú preto ľahko ovplyvniteľní aj nezmyselnými myšlienkami, ktoré sa na internete nájdu. To neplatí len o financiách.

Takže googlovať informácie je riskantné?

Nie, to netvrdím. Hovorím však, že je dôležité, aby človek nájdeným informáciám aj rozumel. Ak dnes nájdete na webe informáciu o analýze, ktorá predpovedá korekciu akciového trhu v horizonte jedného roka, čo s touto informáciou urobíte? Asi nič, pokiaľ neviete, čo treba robiť. Mám pocit, akoby ľudia pri čítaní informácií z internetu strácali schopnosť kriticky myslieť.

V čom robia najčastejšie chybu?

Typickým príkladom by mohlo byť to, že nech už hľadajú čokoľvek, sústreďujú sa len na cenu. Otázka kvality ide bokom. Je úplne jedno, či hovoríme o výrobku, službe alebo finančnom produkte. A tak sa z nich stávajú napríklad úrokoví migranti, neustále kočujúci tam, kde môžu uložiť peniaze za čo najvyšší úrok alebo požičať si čo najlacnejšie.

Krátko pred týmto stretnutím sa objavili správy o tom, že jedna z najväčších bánk začala „vojnu v hypotékach“. Budeme tu mať vojnový stav?

(Smiech.) To si netrúfam hádať, sám som zvedavý, ako sa toto súťaženie skončí. Keď sa pred piatimi rokmi objavili ponuky bánk na hypotéky s 5 % úrokom, tvrdil som, že to je dno, lacnejšie úvery už nebudú. Dnes sa začínajú objavovať ponuky na úrok okolo 1,5 %, o čom sa nám nikdy ani nesnívalo. Nahradiť hypotekárny úver lacnejším pritom nemusí znamenať, že dlžník získa. Ak všetky ušetrené peniaze skončia v spotrebe, nič pre svoje finančné zabezpečenie neurobí. Každému klientovi vysvetľujeme základné pravidlo: bohatnúť možno len tvorbou aktív, nie cez úvery.

Je pravdepodobné, že ponuky lacnejších hypoték budú všade. Je niečo, na čo by ľudia pri refinancovaní určite nemali zabúdať?

Hypotekárne úvery sú behom na dlhú trať. To, že viete, akú úrokovú sadzbu máte na nasledujúce tri alebo päť rokov, je fajn, no hypotéky sú záväzkom na dlhšie obdobie. Ľudia by mali mať na pamäti, že banka im po vypršaní fixácie určí nový úrok a ten už nemusí byť taký výhodný ako dnes. Za pár rokov sa situácia na finančných trhoch môže výrazne zmeniť, čo je niečo, na čo by hypotekárni dlžníci mali pamätať.

Zdieľať článok