Cieľom je finančná sloboda našich klientov

Zaistiť si nižšie splátky hypotekárneho úveru je pre mnohých Slovákov možnosť, ako získať navyše peniaze, ktoré možno minúť. No nebola by to správna voľba. „Z dlhov ešte nikto nezbohatol,“ varuje Executive Manager PARTNERS GROUP SK Michal Kozák.

Zaistiť si nižšie splátky hypotekárneho úveru je pre mnohých Slovákov možnosť, ako získať navyše peniaze, ktoré možno minúť. No nebola by to správna voľba. „Z dlhov ešte nikto nezbohatol,“ varuje Executive Manager PARTNERS GROUP SK Michal Kozák.

Jeden z článkov, ktoré sa nedávno objavili v súvislosti s novými možnosťami presunu hypoték z jednej banky do druhej, oznamoval v titulku „začatie vojny“. Je na trhu s úvermi vojnový stav?

(Smiech.) Vojnový stav? Asi áno, no závisí to od uhla pohľadu. Mnoho finančných sprostredkovateľov má jedinečnú možnosť získať nových klientov, vybudovať si vlastný biznis. Povedal by som, že je to podobná situácia ako v rokoch 2005 – 2006, keď na Slovensku vznikol druhý pilier. Boom, aký sme vtedy na trhu videli, sa zrejme zopakuje. Ak to niekto bude vnímať ako príležitosť, môže tento „vojnový stav“ využiť. Tí, ktorí sa budú tváriť, že na trhu sa nič zásadné nedeje, prídu podľa mňa o obrovskú príležitosť.

Keď pred desiatimi rokmi tisícky sprostredkovateľov naháňali dôchodkovým správcom klientov, mnohí z nich sa uchýlili aj k nečestným praktikám. Existuje riziko, že sa zopakuje aj táto skúsenosť?

Áno, takéto riziko tu existuje. Ak niekto nebude rozumieť základnému rozdielu medzi dobrým úrokom a dobrým úverom, je možné, že svojich klientov v konečnom dôsledku viac poškodí, ako im pomôže. Táto situácia je preto pre nás výzva aj v tom, aby sme zabránili šíreniu podobných praktík. Mám snahu, aby každý v mojom okolí, kto už má hypotéku alebo ju ešte len zvažuje, vedel o tom, k akej legislatívnej zmene došlo, čo to pre neho znamená, čo znamená úrok, čo fixácia. A nielen to. Banky verbujú nových klientov na nižší úrok, no naši klienti by mali rozmýšľať v širších súvislostiach. Ak klient pri refinancovaní ušetrí, našou snahou nie je premeniť usporené eurá na okamžitú spotrebu, ale na budovanie aktív.

V čom je rozdiel medzi dobrým úrokom a dobrým úverom?

Ak by som bol klientom banky a dostanem ponuku na lacnejší úver s nižšími splátkami a ja ju akceptujem, bola by to len jedna časť príbehu. Ak by som skončil v tomto bode, tak na krátky čas som si pomohol. Fixácia úrokovej sadzby sa však raz skončí a banka mi ju s veľkou pravdepodobnosťou zvýši. Ale to nie je pointa. Z nášho pohľadu je dôležité pozerať sa ďalej do budúcnosti. Bolo by chybou usporené peniaze pretaviť do okamžitej spotreby, minúť ich. Ak by sme ich, naopak, investovali, výsledkom bude to, že celý úver dokáže klient splatiť skôr a o to rýchlejšie bude bohatnúť, tvoriť vlastné aktíva. Takže nie je to len o konkrétnej úrokovej sadzbe pri hypotéke, ale aj o tom, čo s usporenými peniazmi. Naša odpoveď je jednoznačná: zásadne do aktív.

Prečo práve takýto prístup?

Odpoviem tým, o čom som úprimne presvedčený: verím, že mojim klientom pomôžem dosiahnuť finančnú slobodu skôr ako pred dovŕšením dôchodkového veku. A tým sa dostávam priamo k odpovedi: čím viac peňazí použijeme na dosiahnutie tohto cieľa, teda stavu, v ktorom pasívne príjmy klienta budú vyššie ako ich výdavky, o to skôr ho dosiahneme. O to skôr si klient bude môcť užívať svoje peniaze nielen krátkodobo, ako by tomu bolo napríklad pri minutí jednorazovo usporenej sumy, ale v dlhšom časovom horizonte. To je hlavný cieľ našej práce a práve preto vnímam aktuálne zmeny na trhu ako obrovskú a jedinečnú príležitosť pomôcť klientom k dosiahnutiu vytúženého cieľa – stavu finančnej beztiaže.

O takto definovanej finančnej slobode hovoríte so všetkými klientmi?

Určite áno. Je to pojem, s ktorým pracujeme už pri prvotnej analýze osobných financií, a ak si klient predstavuje pod ním niečo iné, snažím sa dostať naše chápanie na rovnakú vlnovú dĺžku. Finančná sloboda nie je otázkou konkrétnej sumy na účte, ale stavu, v ktorom sú výdavky klienta nižšie ako jeho pasívne príjmy.

Má dosiahnutie takejto méty nejaké konkrétne limity? Napríklad vek, výška príjmu...

Samozrejme, všetky tieto faktory majú vplyv na to, kedy sa konkrétnemu klientovi podarí dosiahnuť stav finančnej slobody. U niekoho to objektívne nie je možné skôr ako v dôchodkovom veku. Nič to však nemení na opodstatnenosti takéhoto cieľa. S klientmi často hovoríme o ideálnych finančných mierach: 10, 20, 30 a 40. Čím bližšie sa k týmto mieram dokážu priblížiť, o to reálnejšie je dosiahnutie finančnej slobody ešte pred odchodom do dôchodku.

Čo sa skrýva za číslami, o ktorých hovoríte ako o ideálnych finančných mierach?

V oblasti financií ide o ukazovatele toho, akým spôsobom by malo vyzerať optimálne hospodárenie s príjmom, aby bohatstvo človeka malo rastúcu tendenciu a dostal sa do stavu finančnej slobody. Rozmenené na drobné: 10 % z príjmu odkladať na tvorbu finančnej rezervy, 20 % do dlhodobých aktív, investícií, 30 % z príjmu by mala byť hranica toho, akú časť príjmu tvoria splátky dlhov a úverov, a zvyšných 40 % z príjmu by malo smerovať do individuálnej spotreby.

Koľko ľudí má na Slovenskú blízko k takémuto ideálu?

To je veľmi dobrá otázka. Ešte lepšie by však bolo spýtať sa, koľko ľudí vôbec vie o tom, že nejaký takýto ideál existuje a že je v ich vlastnom záujme, aby sa k nemu približovali. (Úsmev.) Nedokážem odpovedať žiadnym presným číslom, pretože celoslovenské štatistiky v tejto oblasti neexistujú. Môžem však povedať, že z mojich klientov má takýmto spôsobom nastavené svoje osobné financie najmenej polovica.

To hovoríme o regióne...

O východnom Slovensku – Spiš, okolie Košíc a Prešova. To nie sú oblasti, v ktorých by úroveň príjmu bola oslnivá. Je to skôr otázka toho, či má človek správne vytvorené návyky. Je iné starať sa o financie mladému klientovi, ktorý si ešte nestihol vytvoriť zlé a nesprávne návyky, a niekomu, kto sa zlých návykov drží celé roky.

Rada míňať menej ako polovicu príjmu znie ako silná finančná diéta. Nevystrašíte takto klientov?

To nie. Približne polovica mojich klientov má k spomínaným ideálnym finančným mieram už teraz veľmi blízko, a keď sa o nich rozprávam s novými klientmi, tí z nich bývajú vyslovene nadšení. Ak o nich neskôr niečo povedia, tak spravidla len to, aká je to škoda, že o nich nevedeli skôr.

Keď sa dnes pozriete na reklamný priestor v médiách, tak medzi ponúkanými finančnými produktmi sú prakticky len úvery. Nič, čo by pomáhalo ľuďom tvoriť aktíva. Máte na to vysvetlenie?

Myslím si, že je to do určitej miery prejav chýbajúcej finančnej gramotnosti. Ak by ľudia mali vyššie povedomie o tom, ako sa tvorí osobné bohatstvo, určite by toľko nevyužívali možnosti zadlženia sa. Problém je v tom, že z dlhov nik nezbohatne. Finančné domy v podstate reagujú na dopyt, a ak majú ich potenciálni klienti bližšie k míňaniu, otvárajú im dvere. Osobne som presvedčený, že ak dokážeme zlepšiť informovanosť a vedomosti svojich klientov, tak im obrazne povedané otvárame oči, aby videli aj iné súvislosti narábania so svojimi peniazmi a prejavovali záujem aj o iné ako úverové produkty. Všetky ponuky supervýhodných a rýchlo dostupných úverov sú svojím spôsobom atakom na „živočíšnosť“, ktorá je do určitej miery vlastná ľuďom. Vezmite si úver a hneď môžete pocítiť zmenu – môžete si kúpiť byt, auto, novú sedaciu súpravu. Sporenie je prejav civilizovanosti. Vyžaduje od človeka, aby utlmil nutkanie mať niečo okamžite a uprednostnil iný, dôležitejší cieľ, hoci je vzdialený roky. Ak sa to podarí, odmena je hodnotnejšia a trvácejšia ako akýkoľvek spotrebný statok.

Zdieľať článok