Dve tretiny Slovákov žijú na hranici finančného kolapsu domácnosti

Nadácia PARTNERS v rámci iniciatívy DEŇ FINANČNEJ GRAMOTNOSTI, ktorý pripadá na nedeľu, 8. septembra 2013, zrealizovala v auguste 2013, v spolupráci s agentúrou FOCUS*, reprezentatívny prieskum zameraný na finančné správanie Slovákov a domácností. Ten nadviazal na minuloročný prieskum, ktorý poukázal na fakt, že priemerná úroveň finančnej gramotnosti Slovákov je 62,5 percent. Tohtoročné výsledky prieskumu priniesli opäť viacero nepríjemných zistení.

Nadácia PARTNERS v rámci iniciatívy DEŇ FINANČNEJ GRAMOTNOSTI, ktorý pripadá na nedeľu, 8. septembra 2013, zrealizovala v auguste 2013, v spolupráci s agentúrou FOCUS*, reprezentatívny prieskum zameraný na finančné správanie Slovákov a domácností. Ten nadviazal na minuloročný prieskum, ktorý poukázal na fakt, že priemerná úroveň finančnej gramotnosti Slovákov je 62,5 percent. Tohtoročné výsledky prieskumu priniesli opäť viacero nepríjemných zistení.
 

TRI ŠTVRTINY SLOVÁKOV NEPLÁNUJÚ FINANCIE VO SVOJEJ DOMÁCNOSTI.

TAKMER POLOVICA SLOVÁKOV NEMÁ PREHĽAD O SVOJICH VÝDAVKOCH.

85% SLOVÁKOV NIE JE SCHOPNÝCH VYTVÁRAŤ SI DOSTATOČNÚ FINANČNÚ REZERVU.

MNOHÍ SLOVÁCI STÁLE VYUŽÍVAJÚ NEBANKOVKY NA RIEŠENIE FINANČNÝCH MÍNUSOV.

Výsledky prieskumu poukázali nielen na slabú finančnú disciplínu veľkej časti populácie, ale aj na nesprávne narábanie s vlastnými financiami, problémy s odložením si peňazí, či na finančnú krátkozrakosť ohľadom svojej budúcnosti. To všetko potvrdzuje stále nízku finančnú gramotnosť Slovákov.

„Vo všeobecnosti sa dá povedať, že Slováci majú pomerne zlý prístup k vedeniu vlastného a rodinného rozpočtu. Ten buď úplne absentuje alebo je v rovine približnej. Veľkému množstvu opýtaných chýba finančná rezerva, ktorá je základ pre dennodennú finančnú istotu, nehovoriac o financiách na strednodobé ciele ako sú bývanie, vzdelanie detí a podobne,“ hovorí Jana Mokráňová z Nadácie PARTNESR a pokračuje: „prieskum poukázal aj ďalšie nepríjemné fakty o finančnom správaní Slovákov. Ľudia dlhodobé ciele neplánujú takmer vôbec. Málo z nich sa zaoberá napríklad otázkou životného štandardu na dôchodku, akoby očakávali, že sa o nich postará štát.“

Dôležitosť problematiky financií v rodinnom živote zdôrazňuje aj socioligička Sylvia Porubänová, riaditeľka Inštitútu pre výskum práce a rodiny, podľa ktorej rodina od nepamäti realizuje aj veľmi konkrétne ekonomické funkcie. „V novodobých dejinám k nim prináleží aj "správa" financií, ktorá  reálny život rodín, domácností významným  spôsobom určuje. V zásade ide o to, aby disponibilné financie domácnosť so všetkými dlhodobými i aktuálnymi ambíciami a očakávaniami tragicky nelimitovali, ale naopak, aby aj pri rôznom príjme umožňovali dôstojný a kvalitný život.

Niet pochýb o tom, že takýto cieľ nie je splniteľný bez prijatia konkrétnych stratégií. Sylvia Porubänová zároveň poukazuje na fakt, že základné princípy narábania s financiami platia už dávno, „napokon ani spomínaný predpoklad nie je produktom modernej doby. V slovenských podmienkach si stačí spomenúť napríklad na rozprávku o Troch grošoch.“

Prieskumy však dlhodobo potvrdzujú, že na pointu rozprávky O troch grošoch väčšina dospelej populácie zabudla alebo sa ňou neriadi. Z neznalosti vyplývajú finančné ťažkosti domácností. Ak nemám prehľad o peniazoch, nemôžem ich mať pod kontrolou. Preto sa pomerne veľkému množstvu domácností stáva, že z výplaty „nevyjdú“ a musia si požičať od príbuzných alebo siahať po úverových produktoch – v lepšom prípade bankových, v horších prípadoch po nebankových pôžičkách, pri ktorých výrazne preplácajú. Dokonca tretina Slovákov nie je schopná ušetriť mesačne nič zo svojich príjmov a každý desiaty opýtaný pravidelne míňa viac ako zarobí.

Tieto alarmujúce čísla, výsledky prieskumu, ale aj skúsenosti finančných odborníkov z trhu chce Nadácia PARTNERS, v rámci Dňa finančnej gramotnosti, ktorý je súčasťou Medzinárodného dňa gramotnosti, využiť na to, aby upriamila pozornosť na kľúčový pilier finančného zdravia Slovákov a domácností.

Nadácia PARTNERS prichádza preto s iniciatívou a výzvou pre Slovákov:

ODLOŽTE SI 10% Z PRÍJMU

Tvorba rezervy je základom pre dlhodobú finančnú stabilitu rodinného rozpočtu, pre bezpečné zvládnutie nečakaných situácií, ako aj pre elimináciu finančného kolapsu domácností, ktorý ohrozuje dve tretiny Slovákov.

„Nadácia PARTNERS sa od svojho vzniku venuje edukácii v oblasti financií. Tento rok sa však budeme zvlášť sústreďovať na oblasť tvorby rezervy. Túto problematiku a osvetu smerujúcu k tomu, aby si ľudia začali pravidelne odkladať 10 percent zo svojich príjmov budeme vyzdvihovať nielen vo všetkých aktivitách a komunikačných kampaniach nadácie, ale ešte väčší dôraz budú klásť na tento krok aj naši školitelia,“ spresňuje aktivity Jana Mokráňová.

*Prieskum agentúry FOCUS:

Reprezentatívny kvantitatívny prieskum formou face to face rozhovorov realizovala agentúra FOCUS  medzi obyvateľmi SR vo veku od 18 rokov, na vzorke 734 respondentov. Realizoval sa v termíne 7. 8. – 13. 8. 2013.

Viac informácií o Nadácii Partners a iniciatívne Deň finančnej gramotnosti nájdete webovej stránke Nadácie PARTNERS a stránke Dňa finančnej gramotnosti.
 

VYBRANÉ VÝSLEDKY PRIESKUMU: „FINANČNÉ SPRÁVANIE SLOVÁKOV“

Otázka: Ako si plánujete financie vo vašej domácnosti?

Záver: Tri štvrtiny Slovákov neplánuje financie vo svojej domácnosti.

Len 23 % z nich plánuje financie dlhodobo, čo znamená, že sú pripravení na plnenie krátkodobých cieľov, cez strednodobé ciele až po prípravu na zabezpečenie si dobrého štandardu na dôchodku. Viac ako 70 % Slovákov plánuje len väčšie výdavky alebo rieši otázky financií operatívne, teda ako príde alebo až keď prídu prvé náznaky problémov, čo však už býva zvyčajne neskoro.

Otázka: Aký máte vo vašej domácnosti prehľad o jej príjmoch a výdavkoch?

Záver: Iba polovica domácností má presný prehľad o vlastných finančných tokoch.

Takmer 50 % Slovákov má len približnú alebo vôbec žiadnu predstavu o tom, koľko mesačne zarobia, či akým spôsobom peniaze minú. Tým pádom nemajú nad týmito tokmi ani kontrolu.

Otázka: Stáva sa vo vašej domácnosti, že v priebehu mesiaca miniete viac, než ste mali, a z pravidelného mesačného príjmu vám nezostane na bežné výdavky ?

Záver: Skoro každý desiaty Slovák minie mesačne viac ako má príjem.

Viac ako tretine slovenských domácností sa občas stane, že v priebehu mesiaca minú viac, než zarobili. 11% sa takáto situácia stáva pravidelne. Sú to alarmujúce čísla, z ktorých vyplýva, že ľudia svoje finančné toky nesledujú a nemajú o nich prehľad.

Ako ukazuje ďalšia otázka, na preklenutie mínusov v rozpočte využíva polovica  Slovákov  menej výhodné úverové produkty alebo siahajú na svoje rezervy.

Otázka: Ako túto situáciu (prekročenie mesačných výdavkov) riešite??

Záver: Takmer každý desiaty (9%) človek zo skupiny tých, ktorých mesačné výdavky pravidelne alebo občas prekročia ich príjmy, siahne po pôžičke od nebankovej inštitúcie.To môže byť brána do „začarovaného kruhu“ dlžôb a stále vyšších splátok.

Otázka: Máte vo vašej domácnosti nejakú finančnú rezervu pre nepredvídateľné udalosti?

Záver: 85 % Slovákov nie je schopných vytvárať si dostatočnú finančnú rezervu.

Otázka: Akú časť z mesačných príjmov vašej domácnosti dokážete ušetriť?

Záver: Tretina Slovákov nedokáže ušetriť z mesačných príjmov nič.

Otázka: Ako si vytvárate finančnú rezervu vo vašej domácnosti?

Záver: Viac ako tretina domácností odkladá peniaze len nárazovo a 20 % nešetrí vôbec.

Sila peňazí nie je v ich množstve, ale v čase. Preto je základom finančnej istoty pravidelnosť. Svoje krátko-, stredno- a dlhodobé ciele si zabezpečíme len vtedy, ak si odkladáme pravidelne. Toho je schopných len 40 % slovenských domácností.

Otázka: Ak by ste museli šetriť viac, v ktorých výdavkoch vašej domácnosti by ste videli priestor na ušetrenie?

Záver:

Otázka: Ak dostanete mimoriadnu finančnú odmenu, napríklad koncoročnú odmenu alebo vianočný dôchodok, ako s týmito peniazmi naložíte?

Záver:

Otázka: Na ktoré z nasledujúcich vecí by si vaša domácnosť bola ochotná zobrať úver, pôžičku alebo kúpiť tovar na splátky?

Záver:

Slováci sú najviac ochotní požičiavať si na bývanie – úver tohto druhu by si vzala takmer polovica z nich. Takmer polovica Slovákov je tiež ochotná zadlžiť sa pre zariadenia a vybavenie bytu či pre nákup elektroniky.

Zdieľať článok