Finančný biznis by mal byť nudný

Ako rozosmiať profesionálneho finančníka? Povedzte mu, že väčšina Slovákov si myslí, že peniazom rozumie. Nejde pritom o vtip. Keď ide o financie, skutočne sa považujeme za znalcov. Team Manager PARTNERS GROUP SK Martin Daráš má viacero dôvodov, prečo je tomu tak.

Keď ste v telefóne počuli, že po roku budeme opäť robiť rozhovor pre Partners News, vaša prvá reakcia bola: August sme mali veľmi dobrý! Nie je august mesiacom, keď ľudia dovolenkujú, a posledné, o čom sa chcú rozprávať, sú finančné plány?

August bol pre nás naozaj veľmi dobrý, to je holý fakt. A máte pravdu v tom, ako ľudia vo všeobecnosti uvažujú. Práve preto kladieme na obdobie letných mesiacov veľký dôraz. Už v júni začíname byť aktívnejší a plánujeme si stretnutia s klientmi s vedomím, že niektoré z nich sa budú posúvať na neskôr práve kvôli dovolenkám. Mali sme trochu slabší jún, preto august vyšiel tak dobre.

Každý rok to býva takto?

Rozumiem, na čo sa pýtate, a nemám na to jednoznačnú odpoveď. Pokiaľ by sme každý mesiac robili to isté, tak v lete by sme určite pocítili vplyv dovolenkovej sezóny a s viacerými klientmi by sme sa vôbec nestretli. My však vieme, čo môžeme v lete čakať, a v predstihu sa na toto obdobie pripravujeme. To znižuje vplyv sezónnosti na biznis. Odchýlku od normálu, ak to tak môžem povedať, zaznamenávame tradične aj na konci roka. Ľudia chcú vybaviť všetko, čo dovtedy nestihli, a začať nový rok s čistým štítom.

Tento rozhovor vedieme v kníhkupectve. Čo čítate?

Mám veľmi rád históriu, najmä obdobie druhej svetovej vojny. Práve mám rozčítanú knihu, ktorá detailne mapuje životy Hitlera a Stalina. Pokiaľ ide o oblasť biznisu, tam to je Šesť princípov presviedčania od Roberta Cialdiniho.

Knihy, ktoré sa tvária ako návod na úspech, majú priaznivcov aj kritikov. Tí tvrdia, že aj keď budete ovládať životopisy Elona Muska či Steva Jobsa naspamäť, bude vám to nanič. Vaše podmienky, prostredie aj osobnosť sú úplne iné od ich, hľadať v nich niečo ako skratky k úspechu je preto zbytočné. Myslíte si to tiež?

Pozrime sa na to racionálne: samotné čítanie takejto literatúry nikoho určite úspešným neurobí. Som však presvedčený, že najlepšie sa učí na chybách iných ľudí. Ak viete, ako nejaký problém úspešne vyriešil niekto iný, je možné, že riešenie bude fungovať aj vo vašom prípade. Naopak, cenným poznatkom je aj vedomosť o tom, čo nefunguje, čo už skúsili iní a bez úspechu. Preto by som plošne neodpisoval všetky knihy ako zbytočné, no nemal ani prehnané očakávania, že ich čítanie mi vyšliape cestu k úspechu.

Nie je nedostatkom takýchto kníh aj to, že ich spravidla píšu Američania a opisujú v ňom inú realitu?

Vás to prekvapuje? Spojené štáty majú neporovnateľne dlhšiu históriu podnikania ako my na Slovensku a deťom je už od malička vštepovaný podnikateľský duch. Navyše, na Slovensku nás je niečo cez päť miliónov, kým USA majú viac ako 300 miliónov obyvateľov. Štatistika tak hrá tiež v ich prospech. Ale aj napriek tomu už máme aj na Slovensku viacero úspešných príbehov a ľudí, ktorí o nich píšu.

Tento mesiac zverejnila Nadácia Partners výsledky prieskumu finančnej gramotnosti. Podľa neho považujú približne dve tretiny Slovákov svoje vedomosti z oblasti financií za dobré až veľmi dobré. Vy sa pritom usmievate. Máte inú skúsenosť?

Určite nebudem polemizovať o číslach, ale treba ich vnímať v kontexte. Je paradoxné, že vysokú mienku o svojich vedomostiach a znalostiach majú ľudia, ktorí dosahujú v testoch horšie výsledky. Empirické prieskumy takýto jav potvrdzujú. Preukázali navyše aj to, že ľudia so skutočne vynikajúcimi vedomosťami o sebe podobne vysokú mienku nemajú, majú tendenciu hodnotiť sa skôr ako priemer či dokonca podpriemer. Teraz už asi rozumiete, prečo som sa pri otázke usmieval. To, že Slováci sami seba a svoje finančné vedomosti hodnotia vysoko, ešte nič nehovorí o reálnej úrovni ich znalostí. Realita je podľa mňa značne odlišná.

Sme teda obeťou ilúzie o vlastných vedomostiach?

Nielen ilúzie. Ak niečo nevieme, neraz sa to aj hanbíme priznať. A svoju úlohu tu zrejme zohráva aj psychológia. Keď si má chlap priznať, že nevie narábať s peniazmi, že im vôbec nerozumie, je to pre neho porovnateľne ťažké, ako keby sa priznal k tomu, že nie je dobrý v posteli…

Z čísel, ktoré prieskum ukázal, vyplýva zaujímavé zistenie. Hoci tvrdíme, ako dobre peniazom rozumieme, to, čo s nimi robíme, je na úrovni finančného fušerstva. Opäť sa usmievate…

Áno, aj v tejto interpretácii môžem len a len súhlasiť. Na Slovensku je každý expert na politiku, na hokej, na počasie, a ako vidíte, aj na financie. Skutočnosť je však úplne iná. Stačí si uvedomiť, že len v bankách majú Slováci okolo 30 miliárd eur, ktoré sa im nielenže nezhodnocujú, ale vplyvom inflácie dokonca strácajú na hodnote. Neviem si pomôcť, no nedokážem to vnímať inak ako prejav, že financiám sa dobre určite nerozumieme.

To je vaša interpretácia. Budem teraz na chvíľku diablov advokát a pokúsim sa takéto správanie obhájiť. Nemôže byť takáto úspora domácnosti prejavom vysokej averzie Slovákov k riziku, ktoré je spojené s agresívnejším investovaním?

Obávam sa, že ani takáto argumentácia nevyvracia moje predchádzajúce tvrdenie. Mali by ste pravdu, keby platilo, že ľudia riziku pri investovaní rozumejú a na základe svojich znalostí sa vedome rozhodnú pre menej výnosnú, no bezpečnú alternatívu. Tento predpoklad však neplatí. To, že v podielových fondoch, či dokonca v akciových fondoch, majú slovenské domácnosti len zlomok z toho, čo majú v bankách, je dôsledkom toho, že problematike investovania nerozumejú vôbec alebo len veľmi málo. A keď niečomu nerozumiete, nebudete po tom siahať. Keď nerozumiete rizikám pri investovaní, budete sa mu vyhýbať.

Keď poviete, že Slováci sa boja rizík, ktoré sú spojené s investovaním, čo to konkrétne znamená?

Riziko straty je spojené s každou investíciou. Keď však bežnému človeku o existencii takéhoto rizika poviete, okamžite sa mu vybaví jediný scenár – že príde o všetko. Slovo „riziko“ neznamená pre neho výkyv na trhu, ale možnosť absolútnej straty. Každý si vie predstaviť, ako by napríklad vyzerala investícia do nehnuteľnosti alebo do domu, ktorý si môžete predstaviť, dotknúť sa ho. Investovanie do akcií alebo do podielových fondov je pre väčšinu ľudí abstraktná, virtuálna záležitosť. Nevedia si to predstaviť. Nikdy sa nedotkli dlhopisu ani akcií. Možno to bude znieť uletene, ale ich predstavy o svete financií často ovplyvňujú aj filmy.

Filmy?

Skúste si spomenúť na nejaký film s finančnou tematikou. Je prakticky isté, že to bude film o nejakých podvodníkoch alebo o krízovej situácii. Takýto obraz si ľudia potom sami osvoja a dokážu si vybudovať neuveriteľné predstavy o tom, ako funguje svet financií. Náš biznis, ak ho robíme poctivo, je pritom veľmi konzervatívny, až nudný. Nie je na ňom nič, čo by stálo za sfilmovanie.

Zoberte si filmy, v ktorých sa aspoň tretina deja odohrávala v lietadle. Ja si dokážem vybaviť len katastrofické snímky alebo únosy lietadiel. To neznamená, že budem odmietať lietanie, ktoré je najbezpečnejšou formou prepravy…

Ďakujem za príklad, výborne vystihuje moju pointu. (smiech) Škoda je len to, že takto si to dokáže uvedomiť iba málokto.

Zdieľať článok