Hypotéky dnes riešia aj tí, ktorí na ne nemajú

 

U mňa bola tá cesta odlišná. Finančným službám som sa začala venovať práve preto, že táto služba mi dávala zmysel. Pamätám si, že keď som sa na prvých vzdelávaniach oboznámila s tým, ako služba funguje, nedokázala som pochopiť, prečo by človek riešil svoje finančné záležitosti iným spôsobom. Vôbec som nerozumela, prečo sú niektorí ľudia takí skeptickí. Všetko, čo som sa naučila, čo som počula na školeniach, malo jednoznačnú logiku. Ak ma niečo v úvode zneistilo, tak možno reakcia okolia. Na prvej lyžovačke na vysokej škole ma mnohí spolužiaci odhovárali. Tí, ktorí argumentovali najhorlivejšie, sú dnes buď mojimi spolupracovníkmi, alebo klientmi.

 

 

Myslím si, že hlavným dôvodom je to, že väčšina ľudí nevie, ako naša služba funguje. Niežeby o nej ešte nepočuli, no majú buď veľmi skreslené predstavy, alebo sa už v minulosti stretli s niečím, čo bolo označované za finančné poradenstvo a nebola to príjemná skúsenosť.

 

 

Naša služba má pre človeka najväčší prínos vtedy, keď nemá potrebu čokoľvek riešiť. Kedy idete k lekárovi? Až vtedy, keď máte nejaký problém, keď vás niečo bolí. Aj vo financiách majú ľudia tendenciu vyhľadávať službu finančného odborníka až vtedy, keď cítia, že s ich financiami nie je všetko v poriadku. Keď napríklad človek zistí, že nemá na splátku hypotéky. Alebo si uvedomí, že nie je pripravený na odchod do dôchodku. Vtedy už býva spravidla neskoro, možnosti našej pomoci sú obmedzené. Najväčší osoh z našej služby majú ľudia, ktorí nemusia riešiť podobné problémy. Odvrátenou stranou tejto skutočnosti je fakt, že sami od seba nemajú dôvod vyhľadávať nás. Žiadny mladý človek sa po nástupe do prvého zamestnania nezobudí s akútnym nutkaním pripraviť sa na dôchodok, ktorý je vzdialený desiatky rokov.

 

 

Myslím si, že tieto vedomosti mi veľmi pomohli najmä na začiatku. Nedokázala by som poskytovať službu, o ktorej by som nebola stopercentne presvedčená. Vďaka matematike som však nemusela v službu len „uveriť“, vedela som si spočítať, či riešenia, s ktorými idem za klientmi, sú naozaj dobré. V práci s ľuďmi je to už však trochu iné, niektorí ľudia sa rozhodujú podľa logických argumentov, iní dajú skôr na emócie. Najlepšie sa mi pracuje s tými, ktorým spôsobujú pozitívne emócie logické argumenty. U tých zvyšných mi asi pomáhalo pri získaní dôvery to, že zo mňa cítili, že tomu, čo hovorím, naozaj rozumiem.

 

 

Objektívne treba povedať, že bývanie a hypotekárne úvery rieši vysoký počet ľudí. Vrátane tých, ktorí by pri štandardných úrokových sadzbách o zadlžení sa na desiatky rokov ani neuvažovali. Sama vidím, že do dlhodobých pôžičiek idú aj ľudia, ktorí na ne nemajú, berú si úvery na nehnuteľnosti, ktoré vysoko presahujú ich možnosti. Neuvedomujú si, že súčasné úrokové sadzby sú extrémom, z ktorého sa o niekoľko rokov môže stať vážny problém.

 

 

S klientmi komunikujeme nielen o výške splátok zodpovedajúcich aktuálnej situácii, ale aj o tých, ktoré môžu očakávať po návrate úrokových sadzieb k dlhodobým úrovniam. Ukazujeme im, čo ich môže čakať o štyri, päť rokov, aby sa už dnes vedeli na prípadnú zmenu nastaviť a prispôsobiť jej aj svoj finančný rozpočet. Ak dokážu takúto zmenu ustáť, je všetko v poriadku. No ak si niekto môže dovoliť zaplatiť splátku hypotekárneho úveru len pri extrémne nízkych úrokových sadzbách, je to varovný signál.

 

 

(Smiech.) Áno, aj o tomto sa rozprávame s klientmi, ktorí chcú dnes kupovať byty ako formu investície, aby ich neskôr mohli prenajímať. Dnes už na takéto nákupy nemusí byť najvhodnejší čas, pretože ceny nehnuteľností, najmä v Bratislave, výrazne stúpli.

 

To je ťažká otázka. Keď príde kríza, ako ľudia máme tendenciu presviedčať samých seba, že „tentoraz je to inak“. Najlepšie to vidno pri investovaní na finančných trhoch, kde bolo ťažkých období relatívne dosť, boli to testy nervov, no pokiaľ človek neprepadol panike, zarobil na tom. Keď príde nový pokles, ľudia zabúdajú na skúsenosti s predchádzajúcimi panikami, majú pocit, že tento pokles je iný, vážnejší, odlišný od všetkých predchádzajúcich. Potom urobia najhoršie rozhodnutia: zbavujú sa svojich investícií za najnevýhodnejšie ceny. Niečo podobné možno platí aj na trhu s nehnuteľnosťami. Niežeby si ľudia nepamätali na obdobie krízy, možno len sami seba presvedčili o tom, že „tentoraz je to inak“, že ceny bytov už pôjdu len nahor. A že ak zaváhajú, stratia jedinečnú príležitosť.