KLUB 600 TOMÁŠA ŠKVARENINU: SPOZNÁVANIE BULHARSKEJ SOFIE
22.01.2020Senior Director Tomáš Škvarenina pravidelne organizuje Klub 600. O čo ide a akým spôsobom s týmto prvkom vo svojej štruktúre pracuje, sa podelil vo svojom príspevku.
Pred niekoľkými rokmi sme sedeli s Executive Managerom Pavlom Kačenom na káve a preberali potenciálne projekty, ktoré by mohli posunúť kolegov v našom riaditeľstve. Pavlovi napadlo oprášiť myšlienku, ktorá sa datuje späť do roku 2007, a to odmeniť kolegov, ktorí robia stabilne nadštandardné
výsledky v osobnej produkcii. Doplnili sme ich po rozhovore s Michalom Kozákom aj o kolegov s výsledkami v nábore a oživili sme tým takzvaný Klub 600. Ako už z názvu vyplýva, ide o kolegov s priemerným výkonom za kvartál na úrovni 600 bankových jednotiek. V prípade, že tento výkon zopakujú dva kvartály po sebe, pozvánka platí aj pre ich životných partnerov.
Takto sme za posledné roky navštívili rôzne miesta na Slovensku, ale hlavne v zahraničí. Po Viedni, Krakove, Budapešti, Prahe, Brne, Banskej Štiavnici a Tatrách prišla túto jeseň na rad bulharská Sofia. Dôvodov bolo viacej. Po dvoch rokoch pracovných ciest Tomáša Škultétyho a mňa sme si to mesto
obľúbili a zároveň sme mohli cestu spojiť aj s priblížením celého projektu PARTNERS GROUP BG kolegom v našom tíme.
Celý trip trval od piatka 22. 11. do nedele 24. 11. a užili sme si každú jednu minútu. Zábava sa rozbehla už na letisku a zaujímavé bolo ajto, že pre viacerých zúčastnených išlo o prvý let lietadlom v živote. Do hotela sme prišli aj pre hodinový časový posun medzi Slovenskom a Bulharskom až okolo jednej hodiny ráno, ale niektorí kolegovia a ich polovičky sa rozhodli využiť už prvú noc na spoznávanie krás a nočného života Sofie. Sobotu sme odštartovali rannou návštevou centrály PARTNERS GROUP BG, ktorá sa nachádza v samom centre Sofie na Námestí Pozitano v Business Perform Centre. Následne sme si dali rozchod, ktorý niektorí využili na nákupy alebo prechádzky, poprípade na kráľovský obed v tradičnej bulharskej reštaurácii Moma. Päťchodové degustačné menu pre dvoch išlo na dračku, s malou chybičkou krásy – pre dvoch skôr mysleli dve štvorčlenné rodiny a nie dve osoby, lebo sme sa stadiaľ skôr vygúľali, ako vyšli. Poobede a večer nás čakali dve túry. Tou prvou bola trojhodinová exkurzia po pamätihodnostiach, kde sme sa mali možnosť dozvedieť veľa zaujímavostí o histórii mesta, a večer v sprievode dvoch mladých džentlmenov ešte trošku dlhšia po výnimočných baroch hlavného mesta Bulharska. Všetko dobre dopadlo, a tak sme si na druhý deň mohli dokonale vychutnať slnečné, aj keď trochu chladné počasie, urobiť posledné nákupy (Bulhari majú približne polovičné platy, a teda aj polovičné ceny, ako máme my na Slovensku). S pánom Kozákom sme si našli čas aj na dvojhodinovú kávu na rozobratie príležitostí, ktoré by pre jeho tím mohol rozbeh tohto trhu priniesť, a potom nás čakala už len cesta na letisko. Niektorí išli taxíkom, ja som prvýkrát, odkedy chodím do Sofie, vyskúšal s pár odvážlivcami aj miestne metro a musím povedať, že po úvodnej drobnej dezorientácii sme boli s úrovňou veľmi spokojní. Určite by sa nám niečo podobné, pri dopravnej situácii, ktorú máme v Bratislave, hodilo tiež.
Rovnako ako prílet, tak aj odlet späť do Bratislavy prebehol bez akýchkoľvek komplikácií a plní dojmov sme sa mohli začať s extra dávkou motivácie pripravovať na rozbeh posledného novembrového týždňa.