Kľúčová je vnútorná motivácia

Pôsobí v Bratislave, Dolnom Kubíne a v Banskej Bystrici, rozbieha aktivity v Liptovskom Mikuláši a Martine. V biznise je od roku 2005. Stal sa najúspešnejším Senior Managerom za rok 2011 a od 1. 1. 2012 dosiahol pozíciu Managing Director. PAVOL ŠULEJ.

Pôsobí v Bratislave, Dolnom Kubíne a v Banskej Bystrici, rozbieha aktivity v Liptovskom Mikuláši a Martine. V biznise je od roku 2005. Stal sa najúspešnejším Senior Managerom za rok 2011 a od 1. 1. 2012 dosiahol pozíciu Managing Director. PAVOL ŠULEJ.

Na otvorení roka 2012 ste stáli na pódiu dvakrát. Prvýkrát pri povýšení na pozíciu Managing Director, druhýkrát ste preberali ocenenie za najlepšieho Senior Managera. Dívalo sa na vás 500 ľudí a veľa z nich si hovorilo – aj ja raz chcem. Predpokladám, že aj vy ste v minulosti boli svedkom podobných úspechov kolegov. Aká bola vaša cesta z miesta v hľadisku na pódium?
Prvým krokom je rozhodnutie. Rozhodnutie, že toto je môj cieľ a idem urobiť všetko pre to, aby som ho dosiahol.

Kedy ste urobili vy toto rozhodnutie?
Keď som videl, ako povýšený Martin Gduľa (Senior Manager spoločnosti, pozn. red.) slávnostne podpisuje manažérsky dodatok, a tiež keď ocenenia preberali najlepší Executive Manageri. Za rok 2007 som ešte nemal žiadne ocenenia, a od 2008 som bol ocenený každý rok. Po tom prvom roku som si povedal, že toto sa bezo mňa deje poslednýkrát.
Rozhodnutie samotné však nestačí. Dôležité je realizovať ho. A na realizáciu je kľúčová vnútorná motivácia. Musím vedieť prečo a pre koho to chcem dosiahnuť. Na ceste zažijete neúspechy, nie všetko vyjde, je to ťažké a náročné, a ak vám chýba vnútorná motivácia, zastavíte sa v polovici cesty. Je to ako s vajíčkom. Ak sa rozbije zvonka, život zanikne. Ak sa rozbije znútra, život vznikne. A tak je to aj s motiváciou. Motivácia zvonka je krátkodobá, rýchlo vyprchá. Vnútorná motivácia spôsobí, že človek je vytrvalejší, odolnejší, viac si verí a ľahšie zvláda prekážky.

Čo je zdrojom vašej vnútornej motivácie?
Keď som pochopil, ako funguje plán kariéry a odmeňovania, zistil som, aké sú možnosti. Následne som si položil otázku – Mám na to? Mám na to, aby som bol Senior Manager, Partner, aby som vyhral účasť na ceste? Veľkou motiváciou v mojom prípade bolo dokázanie samému sebe, že čo si naplánujem, to dokážem aj realizovať. Keď som v roku 2004 ľuďom vysvetľoval, že budem mať kanceláriu v Bratislave, a potom som im ju v roku 2007 ukázal, bolo to skvelé. Vedel som, že nie každý mi v tom roku 2004 veril, a preto to bol výborný pocit. Keď sme v roku 2007 prišli s myšlienkou finančných služieb inak, nie každý veril, že niečo dokážeme naozaj zmeniť. Dnes sme ďalej, ako sme možno čakali, a ako sa hovorí – s jedlom rastie chuť. Rozhodne teda nemám v pláne sa uspokojiť.

Ako vyzerali vaše začiatky vo finančných službách?
Dnes som vo financiách asi sedem rokov. Michalovi Jurovčíkovi (Executive Manager spoločnosti, pozn. red.) ma odporučil môj brat, ktorý bol jeho klientom. Začínali sme s Liborom Kovalčíkom (dnes Senior Manager spoločnosti, pozn. red.) v Dolnom Kubíne, kde sme mali klientelu, ale cítili sme, že pre našu službu je vhodnejší väčší trh. Už ani neviem, ako nám napadla Bratislava, lebo sme tam v podstate nikoho nepoznali. Začali sme do Bratislavy chodiť a rozbiehať biznis, získavať kontakty. Dosiahli sme prvé výsledky a vznikla potreba kancelárie. Tu sme však stáli pred dilemou – nájmy boli vysoké a my sme potrebovali kancelársky priestor aj niekde bývať. Rýchlo sme si spočítali, že oboje si dovoliť nemôžeme, a tak sme sa rozhodli pre kanceláriu. V nej sme aj prespávali. Bolo to zaujímavé. Vstávali sme o šiestej, dali si sprchu, obliekli si oblek, o siedmej začali chodiť prví klienti a ľudia na pohovory. Makali sme do desiatej večer, potom sme sa prezliekli do pyžama a v školiačke sa zložili na spánok.

Znie to celkom dobrodružne. Ako dlho ste takto fungovali?
Rok a pol a vôbec nám to neprekážalo. Bolo to niečo, čo sme chceli urobiť preto, aby sme mohli robiť biznis tak, ako ho chceme robiť. Keď to teraz rozprávam svojim ľuďom, nerobím to preto, aby to po mne opakovali a povedali si, že ak chcú byť v Partners úspešní, musia rok a pol spať na zemi a živiť sa korienkami. Chcem, aby si uvedomili, že pred nimi tu bol niekto, kto musel čosi obetovať preto, aby oni dnes mohli podnikať vo väčšom rozsahu. Majú prostredie, kancelárie, systém, garanta. Očakávame teda, že ľudia, ktorí po nás prídu, dosiahnu tie isté výsledky za kratší čas.

Majú podľa vás dnes nováčikovia cestu k úspechu priamočiarejšiu?
Jednoduché to nemá nikto, avšak dnes už nikto nemusí bivakovať v kancelárii. Práve preto očakávam, že to, čo nám trvalo dva roky, oni dosiahnu za rok. Prax to ukazuje. Kovalčík bol povýšený na pozíciu Senior Manager rýchlejšie ako ja, Zuzana a Martin Hody dosiahli pozíciu Executive Manager tiež rýchlejšie ako ja. Dnes sú Team Manageri povyšovaní za kratšie obdobie než za mojich čias.

Hovoríte, že dnes už nepoznáte stres. Toto vám budú mnohí závidieť.
Na pozícii Executive Manager som bol v šialenom strese. Mal som veľa povinností a nič som nestíhal. Navyše som zanedbával seba aj ostatných. Prejavilo sa to na vzťahoch, videl som to na sebe, na svojom psychickom aj fyzickom zdraví. V istom momente som si uvedomil, že takto to ďalej nejde, lebo sa zničím. Nedosiahnem to, čo chcem, a navyše prídem o priateľov a rodinu. A tak som objavil dlhodobé plánovanie. Predtým som plánoval operatívne, na týždennej báze. Dnes si plánujem 3 až 6 mesiacov dopredu – plánujem si dôležité pracovné úlohy, semináre, plánujem si návštevu rodičov aj to, že sa pôjdem bicyklovať s manželkou. Niekomu sa to môže zdať málo spontánne, ale ja som nikdy nestihol zažiť toľko príjemných vecí ako teraz. Keď čakáte, že sa niečo spontánne stane, môžete čakať donekonečna a zrazu zistíte, že máte 60 rokov. Mne sa napríklad stalo, že som za rok nestihol navštíviť rodičov alebo vziať ženu na večeru. Odkedy dlhodobo plánujem, mám omnoho lepší pocit, pretože viem, že všetko stihnem.

Čo je podľa vás kľúčom k efektivite v práci?
Venujem sa hlavne veciam, o ktorých viem, že sú dôležité. Venujem sa kľúčovým ľuďom vo firme či vedeniu pohovorov a venujem sa im podstatne viac než v minulosti. Nesnažím sa robiť všetko, vôbec nechcem byť v pozícii nenahraditeľného, kto všetko spraví najlepšie. Robím to, v čom som najlepší, a snažím sa identifikovať vo svojom tíme ľudí, ktorí premýšľajú ako ja. Ľudí vediem k tomu, aby sa dívali na biznis ako ja, aby začali premýšľať ako ja. Keď budú rozmýšľať ako ja, budú robiť tie isté veci ako ja a dosiahnu také výsledky ako ja. A tak zabezpečím, že vzniknú noví riaditelia.
Manažéri zvyčajne kontrolujú aktivity a výsledky. Ja odporúčam kontrolovať myslenie, až potom konanie a výsledky. Ak človek premýšľa defenzívne, nikdy nebude mať správne aktivity a správne výsledky. Ak človek premýšľa správne, sám sa dostane k správnym aktivitám a tie ho dovedú k želaným výsledkom.

Kde vidíte budúcnosť finančných služieb na Slovensku?
Na Slovensku je potenciál ešte stále veľký. Keď mi 8 z 10 ľudí náhodne zastavených na ulici povie, že sa v otázkach financií radí s odborníkom, môžeme si povedať, že sme potenciál trhu využili. Avšak kým je v Bratislave 240 pobočiek bánk a 6 pobočiek PARTNERS GROUP SK, stále je na čom robiť. Klient je pohodlný. Ak má riešiť svoje financie, chce to mať niekde poruke, cestou z práce alebo v nákupnom centre. Vidím teda stále veľký priestor vo zvyšovaní dostupnosti našej služby. Keď budeme mať pobočku takpovediac na každom rohu, naša misia je splnená.
Navyše, štát, domácnosti a finančné inštitúcie sú najväčšími subjektmi trhu. Zo súčasného vývoja je jasné, že štát musí šetriť, a tak sa bude snažiť presúvať väčšiu časť zodpovednosti na jednotlivca, či už v oblasti dôchodkového zabezpečenia, zdravotníctva, sociálnej oblasti. Pri pohľade do zahraničia vidíme, že najvyššia ekonomická stabilita domácnosti je v krajinách, kde je najväčšie zastúpenie poradenských firiem – Škandinávia, Benelux, Veľká Británia. V týchto krajinách 60 % domácností využíva služby finančných poradcov. Podľa môjho názoru je naša činnosť do budúcna prospešná aj pre štát, pretože dokážeme domácnosti pripraviť na ekonomické dosahy súčasných šetriacich opatrení.
Uvedomujú si ľudia, že zodpovednosť bude v tomto smere na ich pleciach?
Po našej službe je neuvedomelý dopyt. Nikto 26-ročný nejde po ulici a nepremýšľa nad svojím dôchodkom. Po stretnutí s profesionálom však zvyčajne ľudia zistia, že záujem majú. Povedomie je síce v tejto oblasti stále nízke, ale ľudia sú ochotní sa týmto témam venovať, a keď s nimi tieto otázky otvoríte, veľmi ich to zaujíma.

Tento rok ste začali príjemne – povýšením na riaditeľskú pozíciu. Ako ste to oslávili?
Oslavou bola pre mňa konferencia Otvorenie roka 2012. Mal som možnosť byť na nej s manželkou a pozvať aj svojich rodičov. Okrem toho sa konferencie zúčastnili aj moji kolegovia a priatelia. Bola to teda veľmi príjemná udalosť v spoločnosti blízkych ľudí a ja som rád, že mohli byť pri mojom povýšení a keď som preberal ocenenie Partners Awards. Následne som sa zúčastnil aj s manželkou zimnej cesty do Hongkongu a na Hainane, čo bolo tiež príjemnou odmenou a možnosťou načerpať nové sily.

Zdieľať článok