Kto pochopí zmysel našej služby, už sa jej nevzdá

Odborníci roky lamentujú nad nízkou úrovňou finančnej gramotnosti. Napriek tomu podľa prieskumu Nadácie PARTNERS sú dve tretiny Slovákov presvedčených o tom, že peniazom rozumejú. Paradox môže mať jednoduché vysvetlenie. „Myslieť si, že niečomu rozumiem, a naozaj sa v tom vyznať sú dve rozdielne veci,“ tvrdí Executive Manager PARTNERS GROUP SK Lenka Gurecka.

Odborníci roky lamentujú nad nízkou úrovňou finančnej gramotnosti. Napriek tomu podľa prieskumu Nadácie PARTNERS sú dve tretiny Slovákov presvedčených o tom, že peniazom rozumejú. Paradox môže mať jednoduché vysvetlenie. „Myslieť si, že niečomu rozumiem, a naozaj sa v tom vyznať sú dve rozdielne veci,“ tvrdí Executive Manager PARTNERS GROUP SK Lenka Gurecka.

Ako sa finančný biznis dostal k vám?

Pôvodne som študovala na Technickej univerzite vo Zvolene environmentalistiku a počas štúdia, v prvom ročníku, som dostala ponuku na spoluprácu. Priznám sa, že mi trvalo asi pol roka, kým som sa rozhodla ju prijať. Asi za to môže môj pocit zodpovednosti, svoje školské povinnosti som si chcela plniť naplno. (Smiech.) Financie preto museli počkať na obdobie letných prázdnin. Potom to už bolo rýchle. Štúdium som skončila po bakalárskych skúškach a pri finančných službách som odvtedy zostala.

Keď ste si vyberali štúdium environmentalistiky, aká bola vaša predstava vlastnej budúcnosti?

Nemala som úplne jasnú predstavu. Myslím si, že mladý človek v pätnástich či osemnástich ešte nemá dostatok životných skúseností na to, aby vedel neomylne povedať, čo ho v živote bude baviť a napĺňať. Ak mu niečo znie zaujímavo, skúsi to.

Nemali ste o biznise, o ktorom ste dovtedy nič nevedeli, žiadne pochybnosti?

Som dôverčivý človek, nikdy na ponúknuté možnosti nepozerám s otázkou, či na mňa niekto nechystá nejakú „búdu“. Dávalo mi to zmysel, atraktívna bola aj možnosť flexibilného pracovného času, čo som na škole vnímala ako veľkú výhodu. Videla som len pozitíva. Neskôr som však zistila, že už nemám dostatok času sedieť na dvoch stoličkách, venovať sa súčasne štúdiu aj biznisu. Už od začiatku som sa aktívne venovala budovaniu vlastného tímu, ktorý ma potreboval. To v konečnom dôsledku rozhodlo.

To, čo hovoríte, znie ako priamočiara cesta k úspechu.

Úplne jednoduché to asi nebolo. Ak vo financiách začínate ako 20-ročný človek, nemáte ešte žiadne meno. To si len začínate budovať. Drvivá väčšina vašich najbližších ľudí, ktorým by ste svoju službu mohli ponúknuť, ešte študuje. Musela som preto počkať päť-šesť rokov, kým moji priatelia skončili školy, začali pracovať a stali sa aj oni mojimi klientmi. Toto bolo ťažšie obdobie. Kým som sa rozbehla, musela som absolvovať veľa obchodných stretnutí, aby som aspoň dala o sebe vedieť. Bola to však skvelá skúsenosť.

Ak niekto vo finančných službách len začína, zvyčajne počuje aj slová odmietnutia.Bol to aj váš prípad?

Určite áno, takúto skúsenosť môžem potvrdiť aj ja. (Smiech.)

Ako ste sa s tým vnútorne vyrovnali?

Tak, že v prvom rade som to brala ako spätnú väzbu. Neskôr som k tomu pridala aj vlastné identifikačné znaky toho, kto je pre mňa vhodný klient. Musí to byť človek, ktorý má vlastné ciele, potreby, príjem a rozhoduje o svojich financiách. To sú základné prvky, bez ktorých sa nedostanem ďalej. Keď som začínala, bola som obklopená mladými ľuďmi, čo bolo vzhľadom na môj vek prirodzené. Stávalo sa mi, že som s nimi urobila analýzu osobných financií a zostavili sme finančný plán, ktorý sa im páčil. Čo však urobili ako ďalší krok? Išli sa poradiť s mamou a tá povedala nie. Bola to prirodzená reakcia, generácia našich rodičov ešte pred pár rokmi nechápala koncept našej služby. Na druhej strane – bolo to obdobie, v ktorom som sa veľa naučila.

Pred pár dňami boli zverejnené výsledky prieskumu, podľa ktorého majú až dve tretiny Slovákov dobrý prehľad o svojich financiách. Je to aj vaša skúsenosť?

Určite nemám v úmysle nikoho podceňovať, no moja skúsenosť je taká, že ľudia si o to sebe niekedy len myslia. Nemusia klamať, keď tvrdia, že majú pocit, že peniazom rozumejú, ale v praxi to vyzerá inak. Aj klientom, s ktorými už roky spolupracujem a o financiách a finančných produktoch toho vedia dosť, sa stane, že napríklad pri úveroch sa nepozerajú na číslo uvedené ako ročnú percentuálnu mieru nákladov, ale len na úrokovú sadzbu. Sú chyby, ktoré si ľudia ani neuvedomujú.

S peniazmi prichádzame do styku každý deň. Čím to je, že im rozumieme tak málo?

Myslím si, že je prirodzenou ľudskou náturou tváriť sa, že niečomu rozumieme, hoci to v skutočnosti tak nie je, ako priznať vlastnú nevedomosť. Urobiť niečo také chce určitú vyspelosť. Ja sa napríklad nerozumiem do áut. Ak sa mi pokazí, neľahnem si podeň a nebudem sa pokúšať opraviť ho. Mohla by som to spraviť? Mohla, prečo nie? K variáciám takejto situácie dochádza vo viacerých oblastiach. Človek si povie: Načo by som to dával urobiť niekomu inému, keď si to môžem urobiť sám a lacnejšie? Oblasť financií nie je žiadnou výnimkou.

Vaša služba je zadarmo. Čo je lacnejšie ako zadarmo?

Odpoviem inak: Ľudia, ktorí si zmysel a pridanú hodnotu našej služby dajú vysvetliť, sa jej už nevzdajú. Tí, ktorí si to vysvetliť nedajú, majú pocit, že to zvládnu aj sami, bez akejkoľvek asistencie.

Čo zaberá na Slovákov, aby si pri riadení svojich financií dali poradiť?

Nikoho sa nesnažím presvedčiť. To v prvom rade. Ďalším krokom je predstavenie našej služby, ktorá mu buď dáva zmysel, alebo nie. Ak áno, môžeme ísť ďalej, hovoriť o očakávaniach, plánoch a potrebách. V opačnom prípade hovorím, že treba čas na to, aby človek na takúto službu dospel. Preto netreba páliť mosty, pokiaľ niekto v danom okamihu povie nie. V roku 2011 som dostala odporúčanie na klienta, ktorému som predstavila našu službu. Jeho odpoveďou bolo nie. Nič z toho, o čom som hovorila, nechcel riešiť, necítil žiadnu potrebu. Tento rok mi prišiel od neho e-mail s tým, že má opäť záujem o stretnutie, pretože chce riešiť viacero vecí. Mnoho ľudí potrebuje absolvovať určitý životný posun, napríklad manželstvo, založenie rodiny, aby boli pripravení využiť naše služby.

Takže mladí ľudia sú úplne diskvalifikovaní? Čo môže lákať ich?

Asi to, že sami už potom nebudú musieť robiť nič. Budú mať niekoho, kto sa im o financie bude starať. Že to neostane na nich. (Smiech.)

Finančné plány vašich klientov sú dlhodobé, najmä keď príde na investovanie. Je ťažké priviesť ľudí k dlhodobej disciplíne pri narábaní s peniazmi?

Na začiatku nie, problémom je držať sa jej. Je to ako s novoročnými predsavzatiami. Sú to ušľachtilé, krásne zámery, ale aká je ich životnosť? Pár dní? U niekoho možno týždeň? To isté platí aj o financiách. Ľudia majú tendenciu držať sa svojich plánov rok, dva, možno tri, no spravidla je otázka času, kedy sa musíme vrátiť k tomu základnému. Prečo robíme to, čo robíme? Aký zmysel to má? Najväčšia hrozba disciplinovaného nakladania s peniazmi je v hlave človeka, nie je to otázka čísla na výplatnej páske.

Výška príjmu nie je dôležitá?

Hovorili sme o prieskume Nadácie PARTNERS. Z jeho výsledkov vyšlo aj to, že tretina domácností nedokáže mesačne ušetriť ani euro. Som presvedčená, že schopnosť neminúť všetko je otázka návyku, nie samotnej výšky príjmov. Mám klientku, ktorá je učiteľkou v materskej škole. Začínala si vytvárať rezervy s platom okolo 500 eur, dnes je jej príjem približne 600 eur, možno o čosi viac. Bez problémov si však každý mesiac dokáže odložiť 100 až 150 eur. V očiach jej kolegýň vyzerá možno ako chodiaci prízrak, no je to úplne normálny, plne funkčný človek. Na druhej strane poznám aj takých, ktorí mesačne zarobia v čistom 2 000 – 3 000 eur, ale nedokážu usporiť nič. Nedávno sme robili štúdiu, z ktorej nám vyšlo, že v živote stačí urobiť dve nesprávne rozhodnutia vo finančnej oblasti a ich dôsledky nás môžu ťažiť ako balvan celé roky. Napríklad nevhodné financovanie bývania a finančne nepripravená materská. To si neuvedomuje prakticky nik.

Zdieľať článok