Kubánske mojito

K letu neodmysliteľne patrí zábava, smiech a garden party. Ak sa chcete ukázať ako originálny hostiteľ, namiešajte svojim hosťom niečo svieže a podmanivé. Takýmto drinkom je vzrušujúce kubánske mojito.

K letu neodmysliteľne patrí zábava, smiech a garden party. Ak sa chcete ukázať ako originálny hostiteľ, namiešajte svojim hosťom niečo svieže a podmanivé. Takýmto drinkom je vzrušujúce kubánske mojito.

V baroch sa stretnete s viacerými variantmi, záleží len na vás, ktorý zvolíte. Ak chcete byť trendy, skúste európsku verziu. Pokiaľ však chcete prebudiť v hosťoch zvedavosť a zvýšiť si kredit istou dávkou rozhľadenosti a vyzretosti, siahnite radšej po tradičných receptúrach.

Na morských vlnách

V dejinách sviežeho nápoja je roztrúsené množstvo povier a legiend o jeho pôvode. Dve však vystupujú výrazne do popredia. Ten starší príbeh je z čias 16. storočia a spája sa s najznámejším korzárom, ktorý kedy brázdil moria. Francis Drake doprial svojej posádke osvieženie aj povzbudenie v nápoji menom draqué. Trochu márnivo ho nazval podľa seba, čo je však pri velikánoch pochopiteľné. A keďže Kuba bola hlavnou základňou korzárov, poľahky sa svieži nápoj doplavil z prístavu na pobrežie. Tento drink sa považuje za otca mojita.

Na piesočných plážach

Iná legenda spája vznik mojita paradoxne s prohibíciou. V Amerike v 30. rokoch 20. storočia nastali milovníkom alkoholu krušné časy. A tak sa všetci húfne vybrali na Kubu, exotický raj. Kubánci začali vymýšľať, čím by si vyprahnutých Američanov podmanili. Zhodli sa, že v nápoji nesmie chýbať limeta a mäta, v ostatnom mali voľnú ruku. A tak každá provincia siahla po tom najlepšom, čo na svojich poliach našla. Mango, pomaranče, cukrová trstina a mnohé ďalšie prísady od výmyslu sveta dochucovali nový nápoj. Preto dnes poznáme širokú paletu chutí, farieb a vôní mojita. Prekvapením bolo, že vyhral ten najjednoduchší recept. A to havanský. V Havane totiž nebolo ovocia nazvyš. Použili len povinné suroviny, ale aby tomu dodali istý šmrnc, zdvojnásobili ich. Poriadne pogniavili a do poslednej esencie vyžmýkali. Z toho pramení aj názov. Kubánske slovo „mojo“ znamená doslova vymáčanina. To by však bola nuda. A tak sa so slovíčkom trochu pohrali a vzniklo mojito, čiže vymáčaninka.

Včera a dnes

Tradičné mojito, miešané na kubánskej pôde, je vždy umením, a to originálnym. V jednom bare dostanete príjemne lenivé a sladkasté, hneď za rohom zase citrusovo svieže. Oproti európskej receptúre, ktorá zmieša v obrovskom pohári drvený ľad, mesiačiky limety, lístky mäty a hnedý cukor, si tá kubánska zachováva slobodu a jedinečnosť. Domáci používajú trstinový cukor a čistú limetovú šťavu. Sladkosť a kyslosť sa tak dokonale prepojí v harmonickej symbióze. Samotná šťava má totiž intenzívnejšiu chuť ako kus citrusu s kôrou. Tmavý cukor je zase pre miestne jazyky príliš sladký, lebo sa prifarbuje karamelom, čo výsledný svieži efekt nápoja zabíja. Netrápia sa otrhaním lístkov mäty, strčia ju do pohára celú. Najčistejšia aróma a chuť sa totiž skrýva až pri korienkoch. Veľké kusy ľadu môžu pôsobiť popri európskych kryštálikoch trochu neokrôchane, zato autentickejšie. Drink servírujú v menších pohároch, ktoré lepšie sadnú do ruky. Zvyšok prípravy je prakticky rovnaký. Tĺčikom sa cukor, limety a mäta poriadne pomliaždia, zasypú ľadom a doplnia sódou. Na záver stačí už len doliať kubánsky rum a do pohára zasunúť dve steblá. Na zdravie!

Zdieľať článok