Líder nesmie nikdy stratiť odvahu a dôveru svojich ľudí

Rodák z Kežmarku začínal vo financiách pred trinástimi rokmi. Aktuálne pôsobí na západnom Slovensku. Produkčne vyniká medzi Senior Managermi spoločnosti a je v príprave na povýšenie na riaditeľskú pozíciu. Martin Čupka.

Rodák z Kežmarku začínal vo financiách pred trinástimi rokmi. Aktuálne pôsobí na západnom Slovensku. Produkčne vyniká medzi Senior Managermi spoločnosti a je v príprave na povýšenie na riaditeľskú pozíciu. Martin Čupka.

Ako sa vám momentálne darí?

V asi polročných intervaloch hodnotím svoj tím spôsobom, že ho pomenujem jedným slovom. Dnes mi nenapadá iné slovo ako nadšený. Zaoberáme sa len príležitosťami. Nehovorím, že nemáme problémy, ale snažíme sa ich riešiť a hľadáme možnosti. Ľudia sú ambiciózni, hľadajú cesty – jednoducho nadšení. Funguje nám komunikácia, vzdelávanie a nábor.

Aké máte plány na najbližšie obdobie?

Pripravujem ďalšieho člena riaditeľskej rady Petra Draveckého. Ďalší sa pripravujú na povýšenie na pozíciu ExecutiveManager. Slavomír Ruman prešiel Kurzom majiteľov a tým prešli všetci, čo neskôr niečo znamenali v spoločnosti. Navyše vznikajú nové manažmenty, čo je pre rozvoj kľúčové. Najneskôr budúci rok plánujem obhájiť riaditeľstvo, k 1. 1. 2014 alebo najneskôr k 1. 4. 2014. A nechcem byť len doplňujúcim členom, ale písať 25- až 30-tisíc BJ. Doteraz som sa na každej pozícii povinnú kvartálu produkciu podľa plánu kariéry dokázal písať mesačne. Dosiaľ, myslím, držíme rekord v sieni slávy za 15 000 BJ na pozícii ExecutiveManager. Tento prístup chcem udržať aj na riaditeľskej pozícii, aby sme patrili medzi špičku a určovali trend. Mojim ľuďom sa tiež darí, čo ma nesmierne teší. Juraj Hyžný, Martin Hossa, to sú chlapci, ktorí si robia výbornú prácu. S Martinom Hossom sa momentálne pretekáme. Bolo to tak vždy. Na začiatku to bolo v osobnej produkcii, dnes už spolu riešime strategické veci. Nastavené je to dobre, už len – ako hovorí Ján Müller – pokračovať v dobrom konaní.

Ako vyzerali vaše začiatky?

Spolubývajúci na vysokej škole chodil vyobliekaný s aktovkou, stále niekam behal a niečo riešil. Keď som u neho vyzvedal, povedal mi, že ty na to nemáš. Tak som sa naštval, vraj akože nemám? A išiel som na prvé vzdelávanie. Na prvom Basicu som sedel v teplákovej súprave a z rečníka som si uťahoval, že má kravatu. Potom som ho pozval k nám domov, urobil nám poriadok vo financiách, mne sa to zapáčilo a chcel som sa venovať niečomu podobnému.

Ako by ste charakterizovali svoju vtedajšiu prípravu?

Dostal som v piatok po jednom školení tri analýzy s tým, že ich mám v pondelok priniesť vyplnené. Keď to porovnám s dneškom, vnímam obrovský posun. My sme išli hneď do praxe. Prvú analýzu som niesol celý šťastný, pritom bola poloprázdna. Dostal som však odporúčania a to mi pomohlo naštartovať sa. Dnes majú ľudia k dispozícii komplexný scenár, materiály, podporu. Systém je sofistikovaný a prostredie aj služba sú na úplne inej úrovni.

Odzrkadľuje sa to na kvalite nováčikov?

Dobrá otázka. Porovnám to so športom. Bondra, Pálffy, Šatan. Korčuľovali na jazerách, požičiavali si korčule a hokejky a dnes sú z nich veľkí hráči a osobnosti. Dnes majú mladí hokejisti všetko – štadióny, dotácie, dostávajú výstroj za tisíce eur. A až toľko nových hokejových talentov nevzniká. Vnímam to aj u nás. Môžete mať vzdelávanie, aké chcete, ale nikdy nenahradí to, čo má mať človek v sebe – zápal a prístup. Pre nás bolo bežné nadšenie a vášeň pre biznis. Aby som však mladým nekrivdil, aj medzi nimi sa rysujú osobnosti a systém skvalitňuje a urýchľuje ich prípravu. Chcem však povedať, že nikto nedostane nič zadarmo. Veľa závisí od charakterových vlastností a postoja.

Dokážete tú iskru v ľuďoch identifikovať?

Asi na 80 % sa trafím. Nevšímam si zovňajšok. Vy totiž viete človeka oholiť, očesať, zvesiť z neho želiezka :-). Všímam si, ako komunikuje, či má očný kontakt, či prejavuje akúsi dravosť, či by ho to bavilo. Cit mám rozhodne vyvinutý, ale stáva sa, že ma niekto prekvapí. Niekedy aj rýchlo stúpajúce hviezdy zhasnú a sivá myška niekde v kúte možno len dlhšie premýšľa, a potom vyrastie. To je na tom to pekné. Mňa vždy bavila práca s ľuďmi a to mi aj veľmi pomáha v kariére. Ľudia vás vždy dokážu niečo naučiť a obohacujú vás.

Ľudí však treba nielen nájsť, ale aj vychovať.

Som presvedčený, že PARTNERS GROUP SK je najkvalitnejšia firma, čo sa týka vzdelania. Neexistuje iná spoločnosť, ktorá by investovala toľko do prípravy ľudí. My sami sme už potom zodpovední za to, akých ľudí do tohto systému prinášame. Nemám rád pozvanie v štýle „príď, uvidíš“. Čo chce kto uvidieť? Nemôžete pozvať človeka na seminár s dobrým spíkrom a dúfať, že ten ho miesto vás nadchne a namotivuje. Zastávam systém prísnejšieho náboru, hľadáme vyspelejších, kvalitnejších kandidátov. Mali by to byť ľudia s dvomi predpokladmi. V prvom rade musia byť ochotní niečo obetovať, napríklad voľný čas. Ak chodia večer cvičiť a cez víkend na hory, musia byť pripravení tento čas investovať do podnikania. Druhou vecou sú kontakty. Omnoho lepšie sa robí s ľuďmi, ktorí majú povedzme 1 000 kontaktov. A s dobrým menom vo svojej komunite, podotýkam. Lebo charakter, ten sa nedá naučiť.

Ako ste sa dostali z Kežmarku do Trnavy?

V Trnave som študoval a chcel som sa tam vrátiť. Požičal som si od otca tico a cez Žilinu som chodil do Trnavy a cez Bystricu späť. Všade som niečo rozbiehal, ale za dva dni v týždni nerozbehnete nič, respektíve trvá to pridlho. Vtedy som ešte nebol ani manažér a celý týždeň som prežil na 20 korunách, žil som na rožkoch a niekedy som aj spal v aute. Ale tá túžba bola obrovská, a tak prišlo rozhodnutie, že sa do Trnavy presťahujem. A za polroka sme z nuly urobili 5 000 BJ.

Ako porovnáte podnikanie vtedy a teraz?

Pred viac ako 10 rokmi bola úplne iná situácia, ľudia sa na podnikateľov dívali cez prsty. Dnes 7 z 10 mladých ľudí uvažuje o podnikaní a z nich 30 % už niečo skúšalo. Identifikoval som štyri dôvody, prečo sa ľudia boja podnikať. Majú obavy, že prídu o investované peniaze. Po druhé, nevedia, v čom by podnikali. Alebo nevedia ako, nemajú know-how. No a štvrtou príčinou je, že ľudí k podnikaniu nevedie túžba niečo dosiahnuť, ale vedie ich strach. Poviem príklad, človek si chce otvoriť kaviareň – to počúvam pomerne často. Nie každý však má predstavu o nákladoch s tým spojených. Treba platiť človeka, odvody, réžiu. Alebo, otvoríte si rezbárstvo, ale v sklade máte tovar za 10 000 eur a ešte ste nepredali ani jeden drevený stolík. Preto považujem za potrebné predstaviť im financie, ktoré patria k najrentabilnejším podnikateľským príležitostiam. Vstupné náklady sú minimálne a človek dostane všetko – podnikateľský nápad, know-how, podporu, a to všetko pri nulovom riziku. Otázne je, či je ochotný prekonať svoj vlastný strach.

Je finančné hospodárenie Slovákov na lepšej úrovni než kedysi?

Díval som sa na štatistiku nášho posledného prieskumu, hovoriacu, že 50 % ľudí vytvára rezervy. Kládol som si otázku – kde sú títo ľudia? U nás pri analýzach ich nevidíme. Často sa stáva, že finančný plán nie je o tvorbe rezerv, ale najprv sa snažíme dva roky dostať z mínusu na nulu, aby sme až neskôr mohli začať niečo budovať. Závisí to však od návykov ľudí, a aj od regiónu. Keď som začínal v roku 2002, ľudia si v analýze odkladali 400-500 korún, viac nemali. Mám pocit, že na dedinách a v chudobnejších regiónoch je návyk odkladať citeľnejší, hoci odkladajú z mála. V mestách sú ľudia akosi viac navyknutí na spotrebu. Uvediem príklad iného klienta z tých čias, ktorý zarábal 60 000 korún, v tej dobe slušné peniaze, a týždeň pred výplatou si musel požičať od mamy, aby vyžil.

No niečo sa zmenilo. Vnímam generáciu ľudí so stredným a vyšším príjmom, ktorí musia venovať všetok čas svojej práci a nemajú čas starať sa o iné veci. Sú to inteligentní ľudia, ktorí keď pochopia podstatu služby, zvyčajne ju radi využijú. A s nimi sa pracuje dobre, pretože chápu, že je rozdiel, či budú v budúcnosti financovať štúdium detí z výplaty, alebo z iných zdrojov. Práve títo ľudia sú náchylní aj na iné formy spolupráce, odporúčania a podobne.

Pôsobíte ako nevyliečiteľný optimista. Je to tak?

Podľa mňa je úlohou lídra nikdy nestratiť odvahu a dôveru. Ja nebudem s nikým v kancelárii vyplakávať, že to nejde. Mojou úlohou je hľadať cesty, aj keby práve žiadne neexistovali, a tieto cesty ukazovať svojim ľuďom. Samozrejme, aj mňa niekedy prepadnú temné myšlienky. Ale v tomto biznise je skvelé, že sa máte s kým porozprávať a poradiť. Mne napríklad veľmi pomohla Marcela Poláčiková, keď sme preberali, ako ona premýšľa a rieši niektoré veci. Neskôr Jozef Krištof, Pavol Šulej či Martin Gduľa. Mnohí ma inšpirovali a ukázali mi nové cesty a príležitosti. A v neposlednom rade je to výchova Jána Müllera, ktorý nám svojím správaním a príkladom vštiepil postoje, ambície a nadšenie. Čiže áno, som pozitívny, ale vidím realitu.

Čo vysielate, to sa vám vracia. Človek nemôže prosiť, aby nebol chorý, ale aby bol zdravý. Nemôžete dúfať, že niečo nepokazíte. Musíte veriť, že sa vám to podarí lepšie, ako očakávate. Vrátim sa opäť k tomu strachu. Ten podľa mňa súvisí so zodpovednosťou. Čím je väčšia, tým je aj strach väčší. Bol by som hlúpy, ak by som nemal strach. Ale musím ho mať pod kontrolou, pretože všade chodí s vami, pretože z vás robí lepšieho človeka, nesmie vás však ovládnuť. A práve prijímanie zodpovednosti a kontrolovanie obáv z vás robí osobnosť.

K čomu vediete ľudí, aby boli úspešní?

Často sme k sebe veľmi kritickí. Ak sa nás niekto spýta na slabé stránky, napíšeme celú stranu. Ale pri silných niekedy ani nevieme pomenovať jednu, nieto ešte ich využiť. Súvisí to s pravou sebadôverou. Preto si myslím, že by ľudia mali pracovať so svojimi silnými stránkami. Mať pod kontrolou ohrozenia a neustále tvoriť bové príležitosti a pracovať na svojom raste.

Ďalej mi v biznise prekáža nedostatok pokory. Je to úcta a rešpekt – k sebe aj k iným. Nehovorím o skromnosti, k tej nás vychovávali, ale tá vedie k priemernosti. Uspokoj sa s tým, čo máš, nebuď výborný, buď dobrý. Toto považujem za škodlivé. Ale pokora je potrebná. Za všetko, čo dostanete, niekto iný zaplatil. Peniazmi, časom, drinou... a to nemožno brať ako samozrejmosť. A ak chcem niečo dostať, musím aj niečo dať.

V histórii ľudstva nikto nič nedosiahol sám. Všetko veľké, čo človek prežíva, vybudovali ľudia spoločne. A to je základom nášho biznisu. Ľudia si musia uvedomiť, že ak chcú niečo mať, musia sa najprv niekým stať.

Zdieľať článok