Ľudia sú čoraz viac otvorení investovaniu

Mnohí Slováci skalopevne veria tomu, že nehnuteľnosti patria medzi najbezpečnejšie investície. No ak by pri svojich zvončekoch mali každý deň aktuálnu informáciu o trhovej cene svojho domu alebo bytu, uvažovali by inak, tvrdí Executive Manager PARTNERS GROUP SK Tomáš Škultéty.

Mnohí Slováci skalopevne veria tomu, že nehnuteľnosti patria medzi najbezpečnejšie investície. No ak by pri svojich zvončekoch mali každý deň aktuálnu informáciu o trhovej cene svojho domu alebo bytu, uvažovali by inak, tvrdí Executive Manager PARTNERS GROUP SK Tomáš Škultéty. 

Na sklonku minulého roka ste sa zaradili medzi najlepších finančných sprostredkovateľov pod značkou PARTNERS GROUP SK. Mali ste výnimočne dobrý mesiac alebo celý rok?

Bol to najlepší rok, aký sme zatiaľ mali. Môžem to, myslím, povedať za seba, aj za celú firmu. Nie je to len pocit, potvrdzujú to aj tvrdé čísla. Zaznamenali sme výrazný posun, mnoho vecí sme zmenili a prinieslo to výsledky. Takže výnimočný bol celý minulý rok.

Čo vám tak výrazne pomohlo? Zmeny v systéme práce, lepšia finančná situácia klientov alebo niečo iné?

Začali sme robiť viacero vecí inak. Povedal by som, že dôslednejšie. To zohralo najdôležitejšiu úlohu.

Ako dlho sa profesionálne venujete finančným službám?

Deväť rokov.

Pred deviatimi rokmi boli úrokové sadzby úplne inde ako dnes. Má takáto zmena vplyv na to, ako ľudia narábajú so svojimi peniazmi? Dnes už napríklad termínované vklady v bankách nezarábajú takmer nič...

Samozrejme, takúto zmenu nemožno prehliadnuť. Ľudí takéto otázky zaujímajú, sú si vedomí toho, že výnosy z bankových vkladov sú prakticky nulové. Sú otvorenejší k alternatívnym možnostiam, napríklad k investovaniu. Čo však stále vnímam ako pretrvávajúcu bariéru, je nízka úroveň finančnej gramotnosti. Viacerí ľudia majú napríklad tendenciu uchyľovať sa v snahe o atraktívne zhodnotenie úspor k nehnuteľnostiam. Nemusí to byť vo všeobecnosti zlá investícia, no ja to vnímam ako signál finančnej negramotnosti. Ľudí povzbudzujú nielen nízke úroky na bankových produktoch, ale aj dostupnejšie úvery.

Aké investície do nehnuteľností máte na mysli? Kúpu bytu, aby človek mal vlastnú strechu nad hlavou, alebo nehnuteľnosť, ktorej jediným účelom je neskorší predaj za drahšie?

To druhé. Mnoho ľudí má fixnú predstavu napríklad aj o tom, že hodnota pozemku nemôže klesnúť, a teda takáto investícia nemôže byť stratová. To je nesprávny predpoklad a určite neplatí vždy a za každých okolností. A po druhé – ak sa niekto rozhodne pre investovanie do pozemku, je to investícia, ktorá nebude generovať žiadne príjmy. Jediná možnosť zhodnotenia takejto investície je v tom, že vzrastie hodnota pozemku. Nie sú to akcie, ktoré môžu vyplácať dividendu, nie sú to dlhopisy, ktoré generujú výnosy z kupónov. Ak by sme ostali na trhu s nehnuteľnosťami, existuje tam možnosť napríklad kúpy bytu a jeho prenajatie, čo možno považovať za obdobný výnos z investície. Relatívne silná preferencia investovania do pozemkov, ktorú vidím okolo seba, ma zaráža.

Znamená to, že pozemky sú v kurze?

To nie, uviedol som ich len ako príklad. Reprezentatívnejším príkladom je človek, ktorý napríklad nemá na kúpu bytu v Bratislave a rozhodne sa požičať si z banky, byt kúpiť a prenajať ho. To nie je zlá úvaha a určite by som ju neoznačil a priori za nesprávnu. Riziko takejto investície však stúpa, ak je to jediná investícia, ktorú človek v portfóliu má. Chýba mu akákoľvek diverzifikácia.

Zaslúžia si potom Slováci tradičné označenie konzervatívnych investorov?

Tak vnímajú sami seba. Pre väčšinu ľudí je nehnuteľnosť bezriziková investícia, nevnímajú jej riziká. Nehnuteľnosť je v ich očiach niečo, čo pevne stojí, nik mi to nemôže vziať, nemôže to prerobiť. Neregistrujú to, že ceny nehnuteľností kolíšu, a tak, ako idú nahor, môžu pokojne ísť aj nadol. Som presvedčený, že ak by bola taká možnosť, aby pri dverách do každého bytu či domu každý deň svietila informácia o aktuálnej trhovej hodnote nehnuteľnosti, zmenilo by sa aj vnímanie rizikovosti takejto investície.

Nízke úrokové sadzby na bankových produktoch teda zvyšujú atraktívnosť nehnuteľností. Ako sú na tom iné investičné nástroje, napríklad podielové fondy?

Budem hovoriť len z vlastnej skúsenosti a čísel, ktoré máme v PARTNERS GROUP SK. Tie jednoznačne ukazujú, že objem investícií do podielových fondov neustále narastá. Ľudia sú tejto možnosti čoraz viac otvorení, najmä ak vidia, aké možnosti majú v tradičných bankových produktoch. No aj tu stále platí, že to nie je oblasť, ktorej by dostatočne rozumeli. Je potrebné im podrobne vysvetľovať, do čoho investujú, aké sú riziká, potenciálny výnos, požadovaný časový horizont. Potom sa stávajú otvorenejšími.

Pri investíciách do akcií je jedným z najdôležitejších faktorov časový horizont. Sú pri jeho dodržiavaní ľudia disciplinovaní?

(Úsmev.) Netrúfam si zovšeobecňovať, no viacerí majú tendenciu použiť vytvorené aktíva na financovanie rôznych výdavkov. Tie peniaze ich „pália“, majú pocit, že musia s nimi niečo urobiť. Pred dvoma rokmi som si robil štatistiku svojich klientov pri programoch pravidelného investovania. Na začiatku každého sa s klientom dohodnem na kľúčových parametroch – jeho časovom horizonte, výške pravidelného príspevku, úrovni cieľovej sumy. Vo viac ako polovici prípadov klienti nedodržali dohodnutý investičný horizont. Buď prestali v tvorbe aktív úplne, alebo vybrali vytvorené úspory, prípadne časť z nich.

Pátrali ste aj po tom, prečo sa tak stalo?

Sú to moji klienti, takže viem, prečo sa tak stalo. V mnohých prípadoch išlo o kúpu nejakého drahšieho spotrebného tovaru alebo museli riešiť zle nastavené výdavky, ktoré nezodpovedali ich príjmom. Žijeme v spotrebnej dobe, všade sme reklamami povzbudzovaní k tomu, aby sme kupovali aj to, na čo nemáme.

Majú reklamy vplyv na to, s akými požiadavkami sa na vás obracajú klienti?

Do určitej miery áno. Stane sa, že klient príde s tým, že videl reklamu na nejaký bankový produkt, ktorý sa mu javí ako výhodný, no nestáva sa to bežne. Viac počúvajú argumenty a odporúčania, ktoré im dám ja.

Existuje prienik medzi finančnými produktmi, ktoré sa objavujú napríklad v televíznych reklamách, a tými, ktoré vaši klienti reálne využívajú?

Určitý prienik áno, pokiaľ hovoríme o typoch produktov. Napríklad hypotekárne úvery, tie sa v reklamách objavujú často a čerpá ich aj množstvo našich klientov. Úplne inak sú na tom spotrebné úvery. Svojich klientov sa snažím viesť k tomu, aby pochopili, že v ich osobných financiách je jediný „zdravý“ úver hypotéka na ich vlastné bývanie. Prípadne úver, ktorým si pomôžu k získaniu iného aktíva. Ale spotrebné úvery, kam patria aj nákupy na splátky, to je niečo, od čoho sa snažím klientov odhovoriť. Iné produkty, ktoré sú pre našich klientov dôležité – ako napríklad investičné nástroje, podielové fondy –, sa v reklamách prakticky nevyskytujú.

Prečo je tomu tak?

Príčinu vidím v už spomínanej negramotnosti ľudí v oblastí financií. Investovanie je oblasťou, ktorej ľudia prakticky nerozumejú, takže sami od seba za takýmito produktmi nepôjdu. Poznajú termínované vklady, informácie o dlhopisových alebo akciových fondoch nevedia spracovať.

Akcentujete potrebu vytvárania aktív. Od začiatku tohto roka majú Slováci možnosť investovať priamo do akciových titulov podľa vlastného výberu a získať pritom daňové zvýhodnenie. Je to opatrenie, ktoré bežní ľudia privítajú?

Bežný človek nie je expert na vyberanie konkrétnych akcií, do ktorých by bolo vhodné investovať. Takáto daňová podpora mi veľký zmysel nedáva, určite to nie je niečo, čo by zvýšilo atraktívnosť investovania ako takého. Väčšina ľudí ani nechce rozumieť akciám. Chce správcu, ktorý finančnému trhu rozumie a investuje cez fond, ktorý spravuje.

Zdieľať článok