Moja cesta na pozíciu Team Manager

V biznise začínal ako 19-ročný absolvent strednej školy, po ktorej mal ambíciu dostať sa na vysokú školu, no ako sám hovorí, nebolo ambíciou vysokej školy, aby tam študoval. Začal sa teda obzerať po trhu práce, pri ktorom prišlo prvé vytriezvenie. Ako sa s ním popasoval a začal podnikať, rozpráva Team Manager Peter Predný.

V biznise začínal ako 19-ročný absolvent strednej školy, po ktorej mal ambíciu dostať sa na vysokú školu, no ako sám hovorí, nebolo ambíciou vysokej školy, aby tam študoval. Začal sa teda obzerať po trhu práce, pri ktorom prišlo prvé vytriezvenie. Ako sa s ním popasoval a začal podnikať, rozpráva Team Manager Peter Predný.

Po prvom kontakte s realitou trhu práce som si uvedomil, že do života budem potrebovať viac ako len známky a diplomy z mimoškolských aktivít. Priemerných pracovných miest bol dostatok, no ja som si uvedomoval, že mám na viac, a pozeral som sa stále po miestach, kde by som mohol napredovať. Jedného dňa som dostal kontakt na Tomáša Škultétyho s informáciou, že rozbieha zaujímavý biznis v Bánovciach a okolí. Dohodli sme sa na stretnutí, kde mi príležitosť lepšie predstavil. Myšlienka pomáhať ľuďom, mať slobodu časovú a finančnú, osobnostne a kariérne rásť a navyše sa pohybovať v prostredí úspešných sa mi páčila.

Bohužiaľ, v prvom momente so mnou moje nadšenie nezdieľali rodičia. Uvedomil som si však, že oni na prvom stretnutí neboli, nevedeli, o čo konkrétne ide, a vôbec, boli vychovaní v inej dobe. Položil som si preto otázku, i keď si ich nesmierne vážim, či by som chcel pracovať a žiť ako oni. Odpoveď bola, nie, a tak som sa nemohol riadiť ich názormi. Tento postoj som im predniesol a mama mi dala dva mesiace, za ktoré som jej dodnes vďačný.

Po systéme vzdelávania, ktorý považujem za jeden z najprepracovanejších spôsobov, ako získať know-how, prišlo moje zapracovanie v praxi. Vzhľadom na môj vek a na nízky počet kontaktov na ekonomicky aktívnych ľudí to nebolo také jednoduché, ako som si to predstavoval. Rovesníci nechápali, prečo by službu mali využívať teraz, skôr som sa dočkal posmechu, a ľudia vo veku mojich rodičov ma brali s rezervou vzhľadom na môj vek. Uvedomil som si, na čom musím zapracovať viac. Boli to vedomosti. Zúčastňoval som sa každého vzdelávania, pracoval som na svojom vystupovaní (dbal som na korektnosť, dochvíľnosť, vyjadrovanie). Liekom na všetko sú aktivity, snažil som sa preto mať neustále plný diár. To mi pomohlo v raste sebavedomia, ktoré zo mňa začali ľudia cítiť a začali mi zverovať svoju dôveru.

Moju cestu na pozíciu Team Manager by som rozdelil na tri časti. V prvej, úvodnej časti som nevedel prečo, ale chcel som byť manažér. Preto som dával ponuky kamarátom a známym. Aj bez plného chápania „prečo“ sa mi podarilo vybudovať štruktúru, ale vzhľadom na to, že som ešte nedospel predovšetkým osobne, musel som začať odznova. Druhá časť sa začala manažérskou prípravkou a vyvrcholila Kurzom majiteľov. Tu som si zodpovedal otázku prečo a získal som know-how, ako pracovať so spolupracovníkmi. Pochopil som, že keď som sa staval do pozície manažéra, i keď som ním ešte nebol, nešiel som osobným príkladom, a tak som nebol pre svojich spolupracovníkov pridanou hodnotou. Uvedomil som si, že je to môj biznis a že veci sa nedejú mne, ale kvôli mne.

Po tomto pochopení sa začala tretia časť. Začal som vyhľadávať prostredie úspešných, stanovil som si biznis plán a výkonnostný vzorec a začal si sledovať aktivity, ktoré vykonávam. Odstránil som predsudky, komu ponuku dať a komu nie – veď predsa ja im dávam šancu mať sa lepšie, a rozhodnutie nechám na nich. Následne sa tieto činnosti prejavili v raste osobného výkonu rovnako ako v raste štruktúry. Dnes pôsobím v Nitre, v Bánovciach a v Bratislave, kde so skvelými ľuďmi, Tomášom Paškom, Ľubošom Kyselicom, Lenkou Kolenovou, Marošom Malinom, Martinom Botkom, Kamilou Závodskou a Marcelou Kočanovou, pracujeme na projekte otvorení klientskych centier, ktorý považujem za najunikátnejší projekt v rámci finančného trhu.

Zdieľať článok