Nezabúdajte na reč tela

Svojím prejavom a vystupovaním reprezentujeme nielen seba, ale aj svoju firmu, jej filozofiu a kultúru. Mnohí kladieme dôraz na reč, obsah slov a spôsob vyjadrovania. A zabúdame pritom na neverbálnu komunikáciu. Tá je nemenej dôležitá. Tvorí názor u partnera, kolegu či klienta ešte skôr, ako prehovoríme. Je základom prvého dojmu, spôsob, akým vkročíme do dverí, ako podáme ruku, aký výraz tváre pri tom máme, to všetko o nás veľa vypovedá. Ak to pokazíme, ani ten najlepší prejav už nemusí fungovať.

Svojím prejavom a vystupovaním reprezentujeme nielen seba, ale aj svoju firmu, jej filozofiu a kultúru. Mnohí kladieme dôraz na reč, obsah slov a spôsob vyjadrovania. A zabúdame pritom na neverbálnu komunikáciu. Tá je nemenej dôležitá. Tvorí názor u partnera, kolegu či klienta ešte skôr, ako prehovoríme. Je základom prvého dojmu, spôsob, akým vkročíme do dverí, ako podáme ruku, aký výraz tváre pri tom máme, to všetko o nás veľa vypovedá. Ak to pokazíme, ani ten najlepší prejav už nemusí fungovať.

V prvom rade si treba uvedomiť, že naše telo môže dávať signály v rozpore s tým, čo hovoríme. Preto si treba neverbálnu komunikáciu strážiť, naučiť sa ju ovládať a využívať vo svoj prospech.

Postoj

Postoj tela je veľmi dôležitý. Nehrbíme sa, nekrútime, nežmolíme nič v prstoch. Neprešľapujeme z nohy na nohu, stojíme pevne, ale nie kŕčovito. Rozhodne neprekrižujeme nohy ani ruky, pôsobili by sme neprístupne alebo defenzívne. Nemenej dôležitá je aj vzdialenosť, ktorú by sme mali udržiavať na 50 až 80 centimetroch. Menšia je už intímna a nie každému môže byť príjemná. Pri medzinárodných rokovaniach môže byť vzdialenosť účastníkov mätúca, preto si naštudujeme zvyklosti v daných krajinách. Napríklad Briti si prísne strážia svoju intímnu zónu a málokedy sa svojho partnera či kolegu vôbec dotknú. Na rozdiel od nich nás môžu Brazílčania a Mexičania svojimi častými srdečnými dotykmi či objímaním uviesť do rozpakov. Číňania si udržiavajú tesnú blízkosť, no Japonci sa radšej držia tak ďaleko, aby sa ich náhodou nemohla dotknúť naša vystretá ruka. Podobne ako Nemci či Austrálčania. Pred indickými partnermi si rozhodne neprekrižujeme ruky. Našu osobnú zónu by nemala opustiť ani naša vôňa, takže opatrne s parfumom. O nepríjemných pachoch nehovoriac. 

Gestá

Gestikulácia dodáva nášmu prejavu dynamiku a usmerňuje pocity a dojem, ktorý chceme v poslucháčovi vyvolať. Pokiaľ nemáme ruky pod kontrolou, môže naopak zneistiť. Ruky sa snažíme udržať v priestore pred hrudníkom. Dlane obrátime nahor, ak chceme pôsobiť otvorene, vierohodne až bezbranne. Naopak dlane smerujúce k zemi z nás spravia autoritu plnú sebaistoty. Ruku nezatíname v päsť, prezradili by sme potláčaný hnev, frustráciu, napätie. Podobné pocity evokuje ťahanie sa za golier či škriabanie krku. Naopak strieška, vytvorená z otvorených dlaní, keď sa prsty hore dotýkajú, vysiela pozitívny signál, sebaistotu. Nespájame dlane ako pri modlitbe, tiež pri strieške nezakláňame hlavu, pretože sa naše gesto môže nechcene prehupnúť do arogancie a namyslenosti. Prepletené prsty s jemným úsmevom evokujú sebadôveru. Pri vážnej tvári sprevádzajú zopnuté ruky pocit sklamania, strácania pevnej pôdy pod nohami.

Mimika

Tvár je ako otvorená kniha. Poľahky sa v nej číta, tak to svojim partnerom neuľahčujme. Treba pôsobiť síce otvorene, ale nie priehľadne. V prvom rade minimalizujeme dotyky tváre. Signalizujú totiž neistotu, váhanie, omyl. Dôležitý je aj očný kontakt. Neuhýbame pohľadom, evokuje to klamstvo, nervozitu. Pokiaľ sme v pozícii rečníka, postupne prechádzame pohľadom po jednotlivých účastníkoch stretnutia. Nesústredíme sa len na jedného. Ak postrehneme uhýbanie očí, debata sa nevyvíja podľa našich predstáv. Alebo sme sa dívali dlhšie ako sedem sekúnd, čo je čas, keď začína byť priamy pohľad nepríjemný.

Priestor

Nejde len o náš osobný priestor, ale o priestor ako taký. Keď potrebujeme ostatných znervózniť, povedzme napríklad konkurenta alebo niekoho, nad kým potrebujeme mať prevahu, umiestnime ho chrbtom do otvoreného priestoru. Podvedome v tejto pozícii cítime ohrozenie, potrebu striehnuť na to, čo sa deje vzadu, a nesústredíme sa tak na rečníka. Čiže ak takto usadíme svojho konkurenta, sme vo výhode. Dávame však pozor, ak takéto miesto ponúkne niekto nám. Radšej sa s výhovorkou na prievan presunieme ku stene. Možno budeme pôsobiť ako citlivka, ale budeme maximálne sústredení na rokovanie.

Stretnutie s klientom má isté špecifiká. Potrebujeme vyvolať dôveryhodný a pozitívny dojem, vytvoriť príjemnú a nenútenú atmosféru. Keď s klientom komunikujeme, dívame sa mu do očí, ale nie vyzývavo či hypnotizujúco, to ho zneistí a nebude sa vedieť sústrediť na našu ponuku, pokiaľ však budeme pohľadom uhýbať, dívať sa z okna alebo do stropu, vzbudíme v ňom pocit, že sa ho snažíme oklamať, zavádzať alebo že nám je ľahostajný. Očný kontakt vyžaduje istú dávku skúseností a sebaistoty, ak nám sprvu robí problém dívať sa priamo do očí, sústredíme sa na oblasť koreňa nosa. Očný kontakt funguje aj opačne. Môže nám napomôcť porozumieť klientovi. Pokiaľ on sám skáče očami hore dole, uhýba pred naším pohľadom, znamená to, že je neistý, nervózny, v strese, prosto niečo nie je v poriadku. Keď len tak prechádza pohľadom po miestnosti či sa díva z okna, stratili sme ho, treba jeho pozornosť rýchlo zaujať a získať naspäť. Keď vidíme, že je klient skôr neistý, váhavý, snažíme sa gestikulovať s dlaňami smerom nahor, čo vyvoláva dojem vierohodnosti, otvorenosti, úprimnosti. Na druhej strane, ak máme proti sebe sebaistého klienta, netreba ho gestami podvedome upokojovať, vhodnejšie je budovať v ňom dojem rovnako sebaistého a rozhodného partnera, ktorý presne vie, čo robí. Dlane obrátene k zemi/stolu nás robia autoritatívnejšími, sebaistejšími. 

TIP: Ak chceme rokovanie urýchliť, napríklad pri porade s kolegami, debatujeme v stoji. Naopak, mäkké stoličky diskutujúcich naladia na pohodlie a stretnutie sa tak môže predĺžiť.

Zdieľať článok