PENIAZOM NEVENUJEME POZORNOSŤ, ANI KEĎ SÚ NAŠE VLASTNÉ

Mal 25 rokov a peniaze, ktoré chcel investovať rozumne. Začal preto hľadať odbornú radu. Našiel pritom aj novú profesijnú výzvu, ktorá ho vo svete financií drží už viac ako dve desaťročia. Team Manager Partners Group SK Marek Bujdoš.

Na stránkach Partners News sa vaše meno objavuje prvýkrát. Prvá otázka je preto logická: Ako ste sa dostali k finančnému biznisu?

Bolo to ešte niekedy v roku 2003, vtedy som pracoval v bratislavskej automobilke. Mal som nasporené nejaké peniaze a chcel som ich rozumne investovať. Kolega sa zmienil o tom, že jeho brat sa venuje financiám a mohol by mi pomôcť. Spojili sme sa, a hoci sa ukázalo, že kolegov brat už medzitým zmenil pôsobisko, dostal som od neho kontakt na človeka, ktorý sa financiami zaoberal profesionálne. To bol môj prvý kontakt s finančným biznisom.

To bol váš kontakt ako klienta. Kedy ste sa však rozhodli byť jeho súčasťou?

Možno vás to prekvapí, ale bolo to prakticky v tom istom období. Hneď po úvodnej analýze osobných financií som totiž dostal pozvánku na dvojdňový seminár, na ktorom som sa o financiách mohol dozvedieť viac. Jeho súčasťou bolo aj predstavenie finančného sprostredkovania ako podnikateľskej príležitosti. Zaujalo ma to a o pár mesiacov neskôr, v roku 2004, začal som už s vlastnou licenciou s finančnými službami.

V roku 2003 ste museli byť pomerne mladý…

(smiech) Mal som 25 rokov.

Je bežné, že mladí 25-roční ľudia na Slovensku majú už vytvorené nejaké úspory a zaujímajú sa o to, ako ich rozumne investovať?

Pravda je taká, že ako 25-ročný som už bol tri roky ženatý, mal som dvojročného syna a len pár rokov predtým som odchádzal z východu Slovenska do Bratislavy, lebo som nevidel možnosti realizácie v Stropkove, odkiaľ pochádzam. V 25 rokoch som bol hladný po vedomostiach, pretože oblasti financií som vôbec nerozumel, a chcel som vedieť aj to, čo by som so svojimi úsporami mal robiť.

Uvažujú dnešní mladí ľudia rovnako?

Tu asi nemožno jednoznačne generalizovať. Určite medzi množstvom mladých nájdete takých, ktorí uvažujú podobne. Zaujímavé je, že len za posledný mesiac som mal štyroch klientov, všetkých vo veku 25 rokov. Určite tým ale nechcem povedať, že ide o reprezentatívnu vzorku mladých ľudí. Povedal by som, že väčšina z nich sa o svoje financie systematicky vôbec nezaujíma, majú pocit, že je to niečo, čo ešte netreba riešiť. Obávam sa, že takýto pocit budú mať ešte dlhé roky. Veľa závisí nielen od samotného typu človeka, rozhodujúci vplyv má prostredie, z ktorého pochádza.

Vy pôsobíte v Bratislave, na západnom Slovensku aj na východe krajiny. Sú medzi klientmi z týchto regiónov nejaké zásadné rozdiely?

Asi nikoho neprekvapí, keď poviem, že hlavný rozdiel je v bonite klientov, v úrovni ich príjmov. Ľudia na západnom Slovensku tradične zarábajú viac, no na druhej strane vnímam to, že na východe sú viac otvorení novým príležitostiam. Populárna hláška o tom, že na východe nič nie je, nie je celkom pravdivá (smiech). Na východe ľudia nemajú toľko zaujímavých a výhodných príležitostí a mnoho z nich si hovorí presne to, čo ja pred takmer 20 rokmi – že musím odísť zo Stropkova, aby som si našiel vhodnú príležitosť. Máme tu veľa ambicióznych ľudí, ktorí potrebujú príležitosť, aby vynikli.

To ale neporovnávate klientov…

Na východe sa klienti získavajú v podstate rovnako ako napríklad v Bratislave, no tu viac záleží na odporúčaní a na vzťahu s tým, kto ho dáva. Možnosti sú limitovanejšie, pretože úroveň príjmov na východe nie je taká ako napríklad v Bratislave. Tradičný obrázok bohatého západu a chudobnejšieho východu sa však postupne mení, rozdiely už nie sú také priepastné ako v minulosti. Potenciál východu je aj v ľuďoch, ktorí vycestovali do zahraničia a vracajú sa v lepšej finančnej kondícii. Zlepšuje sa aj celková príjmová úroveň, to tiež nemožno prehliadnuť. Východ je však veľmi perspektívny pre ľudí, ktorí majú ambíciu a odhodlanie byť úspešní vo finančnom biznise.

Z trhu práce dlhodobo prichádzajú správy o tom, aké ťažké to majú firmy pri získavaní nových ľudí, ako klesá počet ľudí bez práce. Keď už bola reč o získavaní nových spolupracovníkov, nie je toto pre vás problém?

Možno by to bol problém, ak sme chceli hľadať ľudí pre náš biznis medzi nezamestnanými, medzi tými, ktorí sú registrovaní na úradoch práce. Toto však nie je naša cieľová skupina. Mojou ambíciou nie je nájsť budúceho kolegu medzi ľuďmi, ktorí si dva-tri roky nevedia nájsť žiadne zamestnanie. Zameriavame sa na úplne inú kategóriu ľudí, najčastejšie sa pozeráme na našich vlastných klientov, prípadne na ľudí, ktorých nám odporučia. Aj keď sú štatistiky z trhu práce pozitívne, nehovoria nič o tom, koľko šikovných ľudí je v pracovných pozíciách, ktoré ich nenapĺňajú, neposúvajú vpred a svoje schopnosti dokážu ukázať, ak dostanú vhodnú príležitosť.

Podľa počtu rokov, ktoré ste už vo finančnom sprostredkovaní, patríte – na slovenské pomery – medzi služobne najstaršiu generáciu a môžete aj fundovane hodnotiť. Čo robíme najčastejšie zle, keď hospodárime s vlastnými peniazmi?

Najrozšírenejší neduh, ktorý mi napadol ako prvý, vlastne ani nie je chyba, ale celková absencia hospodárenia s peniazmi. Je to niečo, čomu sa väčšina ľudí nevenuje vôbec. Veľmi často počujem argumenty typu „veď ja sa dôchodku ani nedožijem“ alebo „toto teraz neriešim, pretože staviam dom“… Tým, že svojim financiám ľudia nevenujú prakticky žiadnu pozornosť, chýba im elementárny prehľad v nich. Nepoznajú svoje výdavky, nemajú vytvorenú žiadnu rezervu. To sú elementárne neduhy. Keď k tomu prirátame aj mizivú úroveň finančnej gramotnosti, mnoho ľudí ani len netuší, že existuje nejaká inflácia, ktorá ich úspory znehodnocuje. Nevedia o nej, preto ich ani neznepokojuje. To nie je dobrá vizitka. Navyše, ľudia akoby ani nemali záujem venovať tejto téme pozornosť, získať nové poznatky. Pozitívom však je, že napriek tomu pribúdajú ľudia, ktorí takúto službu vyhľadávajú.

O finančnej gramotnosti sa na Slovensku hovorí často, nikdy nie pozitívne. Nie je však vaša služba aj pre tých, ktorí sa financiám nevenujú nie preto, lebo tomu nerozumejú, ale ich táto oblasť ani neláka?

Samozrejme, nenútime našich klientov, aby sa z nich stali finanční experti proti vlastnej vôli. Rozumiem tomu, že ako ľudia máme rozdielne preferencie a to, že sa niekto financiám venovať nechce, je prirodzený jav. V takomto vzťahu s klientom je potom rozhodujúcim prvkom dôvera. Bežne sa stane, že ak nádejný klient dostane na nás spoľahlivú referenciu, povie len „dôverujem vám, toto sú moje ciele a očakávam od vás stratégiu, ktorá mi umožní dosiahnuť ich“. Podmienkou úspešnej spolupráce s klientom nie je vysoká úroveň jeho odborných znalostí, ale ochota vôbec pomenovať svoje potreby a odhodlanie dosiahnuť ich. Mojou pracovnou náplňou nie je presviedčať ľudí robiť niečo, čo sami nechcú.

Zdieľať článok