PRAVIDLÁ ETIKETY NA BEŽNÉ DNI: VŠEDNÉ ÚKONY NA VYSOKEJ ÚROVNI (2. časť)

Prinášame vám druhú sériu situácií, ktoré preveria znalosť etikety a ktorých uplatňovanie v bežnom živote bude mať určite priaznivý efekt na váš profesionálny imidž.

Dáždnik
V daždi je na mužovi, aby sa postaral o pohodlie spoločensky významnejšej osoby. Muž nesie dáždnik opatrne a dostatočne vysoko, aby zabezpečil ochranu a komfort. Dámy ani v obchodnom styku úlohu nosičky dáždnika nevykonávajú. Bez ohľadu na postavenie či pozíciu sa môže dáma do pána nesúceho
dáždnik zavesiť. Ide o čisto technické opatrenie a nie o demonštráciu vzájomného vzťahu. Ak však ide riaditeľ so svojou asistentkou v nečase, býva zvykom, že si každý vytiahne svoj dáždnik a trasu v daždi prekonajú osve.

Spoločné stravovanie
Súčasťou bežnej dennej rutiny v práci býva i spoločný obed s kolegami či rýchle posedenie v kaviarni s obchodným partnerom. Hoci sa obchodné obedy a rokovania pri stole riadia samostatnými formálnymi pravidlami, aj tieto podstatne všednejšie stretnutia by mali prebiehať galantne. Aj keď sme všetci zaneprázdnení, snažíme sa netelefonovať ani neťukať odpovede na maily do telefónu. Najeme sa čo možno najrýchlejšie, v uvoľnenej atmosfére preberáme bežné témy. Nesnažíme sa otvárať kontroverzné otázky či zachádzať do pracovných detailov, ak to nebolo vopred dohodnuté ako dôvod spoločného
posedenia. Rýchly obed využijeme skôr na upevnenie vzťahov a lepšie spoznanie sa navzájom.

Kto kedy vstáva zo stoličky
Pri zdravení sa a predstavovaní platí pravidlo, že by sme mali vždy povstať. Ruku v sede si môžu potriasť len dámy. Avšak pozor, toto pravidlo platí len v situáciách, keď sú dámy v pozícii spoločensky najvýznamnejšej osoby. V biznis etikete je situácia odlišná. Ak sedíte v zasadačke a do miestnosti vstúpi obchodný partner alebo nadriadený, prítomné dámy vstávajú zo stoličky rovnako ako ich kolegovia a vítajú sa v stoji. Naopak, na spoločenskom podujatí, napríklad bankete, dámy ostávajú pohodlne usadené aj v prípade, že sa zoznamujú a vítajú s ostatnými prichádzajúcimi k stolu. Na druhej strane páni povstávajú podstatne častejšie, a to vždy, keď vstane zo stoličky akákoľvek z dám pri stole alebo naopak sa k stolu opäť vráti. Páni môžu povstanie zo stoličky len naznačiť a partner dámy, prípadne džentlmen, ktorý je dáme najbližšie, jej pomôže odsunúť či prisunúť stoličku.

Čo spadlo na zem, ostáva na zemi
Spadlo vám na rokovaní na zem pero alebo pri večeri sa vám podarilo zhodiť na zem vidličku? Tento predmet v tom momente prestáva existovať. Akékoľvek rozruchy spojené s ulíhaním na zem a so zaliezaním pod stôl sú spoločensky natoľko neprijateľné, že sa budete musieť bez inkriminovaného predmetu zaobísť. Kolegovia vám isto radi vypožičajú náhradné pero a čašník vám ochotne prinesie náhradný príbor. Ak ide o hodnotný predmet, ktorý nechcete oželieť, musíte počkať na koniec stretnutia a artefakt si zachrániť bez zvedavých pohľadov, čiže až po odchode všetkých zúčastnených.

Ruky vo vreckách
Môže si dať muž ruku do vrecka či nie? Radšej nie. A keď si nie ste istí, tak určite nie. Výnimočnými prípadmi, keď ruka vo vrecku nie je prešľapom, sú prípady, ak ste účastníkmi na kokteile či prípitku ako hostia, keď počúvate v stoji prejav alebo sledujete vystúpenie, prípadne ak ste obklopení svojím tímom a chcete dať signál na ležérnu atmosféru. Ruku do vrecka rozhodne nevkladáme, ak držíme reč alebo máme prezentáciu, ani keď sme v prítomnosti spoločenskyvýznamnej osoby, dôležitého hosťa alebo pre nás neznámych ľudí. Pozor, nikdy nedávame do vreciek obe ruky, to je hrubá neslušnosť.

Ukazovanie prstom
Prstom sa neukazuje, to nám vštepovali mamy od detstva. Presné znenie tejto poučky je, že prstom sa neukazuje na živého človeka v spoločnosti. Ukázať môžete smerom na vežu kostola alebo na slide prezentácie. Ak však chcete upriamiť pozornosť na človeka, musíte využiť menej názorné, neverbálne metódy. Jemný náznak hlavy daným smerom či opis „ten prešedivený muž vo svetlom obleku“ by mali byť postačujúce. Dávajte však pozor, aby ste nepovedali niečo pejoratívne ako „tá tučná bruneta v nemožných šatách“. Vaši poslucháči by mohli nadobudnúť dojem, že sa o nich v ich neprítomnosti vyjadrujete podobne. Nehovoriac o tom, čo keby vás dotyčná začula. Okrem ukazovania prstom sa snažíme v spoločenskom aj pracovnom styku vyvarovať aj iných názorných gest ako rázne mávanie na človeka, naznačovanie pohybom prsta „poď sem“ a podobne.

Zdroj: text čiastočne čerpá z knihy Nová veľká kniha etikety od Ladislava Špačka

Zdieľať článok