PROBLÉM S PENIAZMI? ĽUDIA NEVEDIA MÍŇAŤ
18.01.2018Financiám sa venovala celú vysokú školu, no o ich reálnom fungovaní sa dozvedela viac počas prvých troch mesiacov v biznise ako počas päťročného štúdia. A to sa financiám ani nemala v pláne venovať profesionálne. Team Manager PARTNERS GROUP SK Linda Gergeľová.
Financiám sa venovala celú vysokú školu, no o ich reálnom fungovaní sa dozvedela viac počas prvých troch mesiacov v biznise ako počas päťročného štúdia. A to sa financiám ani nemala v pláne venovať profesionálne. Team Manager PARTNERS GROUP SK Linda Gergeľová.
Ako ste sa dostali k finančnému biznisu?
Náhodou. Študovala som financie, bankovníctvo a investovanie, no tvrdila som, že financiám sa nikdy profesionálne venovať nebudem…
Prečo?
Nemala som veľa informácií o finančnom trhu, preto som mala množstvo predsudkov, aké má dnes väčšina ľudí.
Kedy ste s finančným biznisom začali?
V novembri to bolo presne šesť rokov, čiže teraz začínam siedmy. Vtedy som práve písala diplomovú prácu, pomaly sa pripravovala na štátnice a popri tom všetkom som sa financiám začala venovať aj profesionálne.
Čo vám teda dala škola?
Teóriu, ktorú som nevedela uchopiť v praxi. Vedela som učebnicovú definíciu inflácie, no nevedela som, čo to v skutočnosti je. Vôbec som to nevedela prepojiť s praxou. Až keď som sa začala vzdelávať v našej spoločnosti, začala som chápať súvislosti. Pamätám si, že po prvých dvoch či troch školeniach sme písali písomku na zápočet. Dosiahla som v nej najviac bodov, čo dovtedy určite nebol môj štandard. (Smiech.)
Hovoríte to, akoby štúdium na vysokej škole bol premrhaný čas.
To určite nie. Škola mi dala trpezlivosť, naučila ma znášať prekážky. Inak by som sa nedokázala učiť na jednu skúšku trikrát. (Smiech.) Ale vidím na svojich mladých kolegoch, ktorí sú ešte študentmi alebo nimi donedávna boli, že veľmi dobre možno spojiť teóriu zo školy s praxou v našom biznise. Mne sa neporovnateľne ľahšie pripravovalo na inžinierske štátnice, keď už som mala aj vedomosti z biznisu, ako na bakalárske. A to som sa financiám venovala ešte len tri mesiace.
Ako sa však človek, ktorý nemá ambíciu pracovať vo finančnej sfére, vypracuje medzi najlepších finančných sprostredkovateľov?
V poslednom ročníku vysokej školy som začala všade posielať svoj životopis. Takto som sa dostala na pracovný pohovor do firmy, ktorá sa venovala tiež finančnému sprostredkovaniu a hľadala obchodného zástupcu. Nevedela som o nej nič a – na moje vlastné prekvapenie – nezistila som o nej viac ani na pohovore. Absolvovala som v nej však úvodné školenia, o čom sa dozvedela aj moja súčasná manažérka. Poznali sme sa z vysokej školy, ona bola o ročník vyššie. Aj ona ma pozvala na úvodný pohovor a jej výsledkom bolo to, že som zmenila značku. Rozdiel v profesionalite bol neprehliadnuteľný.
Žijeme v čase, keď sa ekonomike darí na mnohých frontoch. Inflácia je nízka, nezamestnanosť tiež, výkonnosť ekonomiky rastie. Znamená to, že ľudia majú dosť peňazí?
Mám klientov v Bratislave, ale aj v Nitre a okolitých dedinkách, čo mi dáva možnosť porovnávať. Asi netreba zdôrazňovať, že sú to odlišné skupiny klientov, pokiaľ ide o ich príjmy alebo výdavky. Pointou však je, že výška príjmu nie je dôležité číslo. Nezáleží na tom, koľko človek zarába, ale ako s peniazmi narába. Samozrejme, mnoho ľudí by v tomto so mnou nesúhlasilo. Najmä preto, lebo míňajú viac, ako by mali. Napríklad podľa ideálnych finančných mier (podľa nich by bežná mesačná spotreba domácností nemala prevýšiť 40 % z príjmu – pozn. red.). Pre väčšinu ľudí je jednoduchšie míňať peniaze dnes než odložiť svoju spotrebu do budúcnosti. Výška príjmu nie je tou najdôležitejšou veličinou. Mám klientku, s ktorou som začala spolupracovať ešte počas jej štúdia. Mesačne zarobila okolo 300 eur, z ktorých si začala odkladať 20 eur, čo nie je žiadna horibilná suma. Dnes je už jej príjem vyšší a vidno to aj na jej aktívach, odkladá si viac ako jej rovesníci s porovnateľným príjmom. Robí to preto, lebo sa to tak naučila, bola k tomu vedená. Dnes už je finančne pripravená na materskú, každý rok s manželom cestuje. Vôbec netrpí tým, že by sa nejako výrazne musela uskromňovať.
Ak svojim klientom ponúkate službu s pridanou hodnotou, ktorá dokáže zmeniť ich životy k lepšiemu, prečo sa o nej nedozvedia v reklame podobne ako o pracích práškoch alebo nových modeloch automobilov?
Značka PARTNERS GROUP SK sa podobným reklamám nevyhýba, ani v televízii. Pomáha to budovaniu širšieho povedomia o značke, čo je v poriadku. Problémom je však to, že my v ponuke nemáme jednoduchý a jednoliaty produkt, ktorý je identický pre každého. Súčasťou našej služby je aj dôvera, podobná tej, ktorá je medzi lekárom a pacientom. Banka môže v reklame promovať produkt, napríklad úver, ktorý je rovnaký pre každého klienta. My niečo podobné nemôžeme urobiť, naša služba je výrazne individuálna. Osobne si navyše myslím, že je lepšie, ak firma investuje do rozvoja, do svojich ľudí, než do reklamy.
Veľkou témou finančného sveta je bitcoin. Je to téma aj pre vašich klientov?
Myslím, že na bitcoin som otázky dostala v troch prípadoch. Všetky v rovine toho, čo si o tom myslím. Ale spravidla sa tejto téme nepotrebujeme dlho venovať.
Čo im poviete?
Bitcoin vnímam skôr ako komoditu, nie ako podkladové aktívum, ktoré dokáže v budúcnosti generovať výnos. Ak niekto uvažuje o investovaní, prichádza podľa mňa s niekoľkoročným meškaním. Opravujem: slovo „investovanie“ v tomto prípade nie je namieste. Kúpa bitcoinu nie je investovanie. Faktom však je, že toto nie sú otázky, ktorými sa zaoberajú naši klienti…
... aj keď je investovanie oblasťou, ktorej venujete najväčšiu pozornosť?
Je pravda, že na investovanie a tvorbu aktív kladieme v našej práci najväčší dôraz. Je to jediný spôsob, ako sa z klientov môžu stať finančne nezávislí ľudia. Ja však ťažisko našej práce vidím vo finančnom plánovaní. Nehovoríme s klientmi o finančných produktoch, ale o ich cieľoch, o tom, čo chcú dosiahnuť. Ako žijú dnes a ako si predstavujú budúcnosť o pár rokov neskôr. Naša úloha je naplánovanie takejto budúcnosti.
To znie logicky, no v praxi to nie je také jednoduché. Jeden rok si myslím, že mojím cieľom je vlastniť rodinný dom, no o dva-tri roky môžu byť moje priority úplne odlišné…
Presne to sa aj stáva. Je úplne prirodzené, že klient má na začiatku spolupráce ciele, ktoré už o rok neskôr môžu byť úplne nepodstatné. Ale pointa je iná: nech sa už v priebehu života budú meniť jeho zámery akokoľvek, vždy bude peniaze potrebovať. Po tomto rozhovore mám stretnutie s klientom, ktorý ešte pred rokom mal v úmysle kúpiť si chatu. Dnes to už neplatí, hlavnou prioritou je zabezpečenie syna. Vďaka tomu, že má finančný plán, dokáže zvládnuť aj takúto zmenu.
Existuje odpoveď na otázku, aké sú finančné priority Slovákov?
Prevažná väčšina z nich – povedala by som až 96 % – rieši prioritne otázku bývania vo všetkých možných podobách. Či už chcú kupovať prvý byt, meniť menší za väčší alebo za rodinný dom alebo nehnuteľnosť rekonštruovať. Zvyšnú časť ľudí, ktorých to nezaujíma, tvoria poväčšine starší ľudia, ktorí už bývajú vo svojom a túto otázku už majú zodpovedanú. Keď to tak zosumarizujem, finančné priority Slovákov – teda ich očakávania, keď za nami prídu, sú riešenie bývania, zabezpečenie detí... No mali by začať od zabezpečenia príjmu dnešného a budúceho (dôchodok) a ochrany majetku. To je to, čo im my objasníme.