REKLAMY NA ÚVERY SPUSTILI „NOVÁKOVSKÝ SYNDRÓM“

O sile emócií pri investovaní sa presvedčila na vlastnej koži. Zo strát sa však poučila a lekciu o potrebe psychickej odolnosti dáva aj klientom. Team Manager PARTNERS GROUP SK Monika Dudášová.

O sile emócií pri investovaní sa presvedčila na vlastnej koži. Zo strát sa však poučila a lekciu o potrebe psychickej odolnosti dáva aj klientom. Team Manager PARTNERS GROUP SK Monika Dudášová.

Ako ste sa dostali k financiám, k finančnému sprostredkovaniu?

Ako klientka PARTNERS GROUP SK. Priateľka ma odporučila manažérke, ktorá otvárala novú pobočku v Dolnom Kubíne, a keď som dostala ponuku, bola som prekvapená. Myslela som si, že na takúto prácu je nevyhnutné vysokoškolské vzdelanie. Bola to atraktívna ponuka, aj preto, že keď človek rozumie financiám, môže pomôcť pri ich riadení aj sebe. Ani na chvíľu som nezaváhala. Vemi ma oslovila možnosť vzdelávať sa, pracovať na sebe.

To bolo kedy?

Pred ôsmimi rokmi, koncom roka 2009. Mala som vtedy 21 rokov.

Je na Slovensku štandardné, že mladí ľudia už v takomto veku využívajú služby finančných poradcov alebo sprostredkovateľov?

Až také samozrejmé to nie je. Začala som pracovať už počas strednej školy a po maturite som vycestovala na rok do zahraničia. Niečo som teda mala nasporené a zisťovala si, ako s týmito peniazmi naložiť čo najlepšie. Vybrala som sa po radu do banky, ale z ich výkladu som nerozumela ničomu. Práve preto som sa tak potešila, keď prišla ponuka venovať sa financiám profesionálne.

Zhodou okolností to bolo v čase, keď vrcholila globálna finančná kríza...

Presne tak. A viete, čo bolo na tom najlepšie? O tom, že bola nejaká kríza, som nemala ani tušenia. (smiech) Nemala som pocit, že sa mi s finančným biznisom ťažko začína. Myslela som si, že problémy, ktoré som riešila, súviseli s mojím statusom začiatočníka, nie s krízou. Aj tým, že som bola v zahraničí, správy o kríze a dianí na finančných trhoch šli mimo mňa. Zachytila som síce informácie o tom, že vo svete peňazí sa niečo deje, ale nemala som tušenia, že ide o nejaký veľký problém.

Ak ste v tom čase mali aspoň časť úspor investovanú, museli ste zaregistrovať, že trhy idú nadol.

To áno. Keď som chcela cez banku investovať svoje prvé peniaze, ukazovali mi grafy, na ktorých všetkých krivky rástli, šli nahor. O niečo neskôr už však grafy vyzerali inak a ja som prerábala. Netušila som, čo sa deje, a v strachu, že prídem ešte aj o ďalšie peniaze, som vycúvala z niektorých investícií. Dnes už viem, že som sa dopustila elementárnej chyby pri investovaní. Pochopila som to však až vtedy, keď mi oblasť investovania objasnil môj finančný sprostredkovateľ. Fascinujúce bolo najmä to, s akou jednoduchosťou mi to dokázal vysvetliť. Keď sa mi to snažila vysvetliť pracovníčka banky, bola som stratená. Vôbec ničomu som nerozumela.

V roku 2009 ste teda o kríze nechyrovali. Boli na tom rovnako aj vaši rodičia, priatelia? Neodhovárali vás od rozhodnutia venovať sa financiám profesionálne?

Kvôli kríze ma určite neodhovárali, ani oni ju výraznejšie nevnímali. No máme v rodine človeka, ktorý pracoval pre BMG Invest a podarilo sa mu dostať do tejto pyramídy aj ďalších ľudí. Mysleli si, že idem robiť niečo podobné, preto sa mi to snažili vyhovoriť.

Akých ďalších chýb sa Slováci dopúšťajú pri hospodárení s peniazmi?

Mnoho ľudí má veľké oči. Trpia akýmsi „Novákovským syndrómom“ – veľmi jednoducho a bez rozmýšľania sa zadlžujú. Majú prácu, slušný príjem a z televíznych reklám aj presvedčenie, že splácať je ľahšie ako šetriť. Vidia, že známy má krásne auto, tak si ho kúpia aj oni. Ak známy ide na atraktívnu dovolenku, požičajú si na takú aj oni. Len aby ukázali, že na to majú. Takýmto správaním sa vystavujú veľkému riziku, ktoré ich poľahky môže dobehnúť.

Trpia finančnou krátkozrakosťou?

Presne tak, to je výstižné označenie. Ľudia často vôbec nepozerajú do budúcnosti, akoby strácali kontakt s realitou. Mnohí nemajú žiadny plán na viac ako rok. Keď sa ich na to pýtam, ukazuje sa ďalšia spoločná črta – prehnane optimistické očakávania. Povedia: teraz síce nemám peniaze, ale v budúcnosti ich určite budem mať.

Ako sa v diskusii s takýmito ľuďmi dá racionálne argumentovať?

Mne pomáhajú videá, krátke šoty napríklad z televíznych novín. Už to potom nie je len o mojich argumentoch, klienti môžu na vlastné oči vidieť, že rovnaký odkaz zaznieva aj od iných odborníkov. Napríklad v otázke zabezpečenia budúceho dôchodku. Z vlastnej skúsenosti viem, že ľudia správam veria viac, ako keby som im o dôchodkoch hovorila len ja. Že to nie len môj osobný, subjektívny pohľad, ale problém, o ktorom hovoria aj iné autority. Stačí dvoj-trojminútový spravodajský šot a klient je hneď ochotnejší načúvať.

Spomenuli ste otázku zabezpečenia sa na dôchodok. To je méta, ktorá je pre väčšinu ľudí asi to najvzdialenejšie, čo si dokážu predstaviť. Sú dnes ochotní robiť niečo, čo bude mať efekt možno o 20 či dokonca 40 rokov?

Práve v tomto sú pre nás veľkou pomôckou videá. V jednej správe je krásne ukázané to, ako sa postupne predlžuje stredná dĺžka života, že ľudia sa dožívajú čoraz vyššieho veku. Viem si predstaviť, že keby som to svojim klientom povedala len ja, neverili by mi. Uvidia šot a hneď sú ochotnejší hovoriť hoci aj o vzdialenej budúcnosti, o dôchodku. Vidia a počujú, že je potrebné myslieť na to čím skôr. Mladým ľuďom neustále vysvetľujem, akou výhodou je ich vek. Na to, aby si vybudovali slušné aktíva, si nepotrebujú odriekať veľa. Ak na dôchodok začne človek myslieť niekedy po štyridsiatke, okolo päťdesiatky, je možné, že na primerané úspory by nestačil ani jeho mesačný príjem.

Osobné financie sú o rozumnom využívaní rozličných finančných produktov – investičných, poisťovacích, aj bankových. Ktoré z nich sú najnáročnejšie na vysvetlenie?

U nás na Orave sú to jednoznačne investičné produkty. Zabezpečenie príjmov, čo je otázka poistných produktov, nie je náročná na pochopenie, tomu rozumie prakticky každý. Investovanie je už ťažší oriešok. Ľudia tu sú asi viac konzervatívni než inde na Slovensku. Radšej zarobia menej, prinajhoršom nič, len aby nečelili riziku možnej straty. Pri investovaní nejde len o rozumové pochopenie, silnú úlohu tu zohrávajú emócie.

Zdieľať článok