TEAMBUILDING RIADITEĽSTVA TOMÁŠA ŠKVARENINU: SPOZNÁVANIE VLASTNÝCH LIMITOV

Zaujímavý teambuilding pripravil pre svojich spolupracovníkov Senior Director Tomáš Škvarenina. O podrobnosti stretnutia, ako aj o jeho prínos pre tím sa podelil v nasledujúcom článku.

Kvalitne pripravený teambuilding ako zážitková forma má podľa mňa veľký zmysel. Aj preto sme tento rok v auguste chceli pre ľudí z nášho riaditeľstva zorganizovať akciu, ktorá by bola niečím výnimočná a zaujímavá. To sa nám podarilo a konečný výsledok prekonal očakávania. Ústrednou témou bolo putovanie – krok do neznáma. Miesto konania bolo utajené. Pri štarte nikto nevedel, ako presne bude jeho deň vyzerať. Chceli sme, aby ľudia zažili dobrodružstvo, vnímali, že deň sa kreslí priebežne a že nebudú vedieť všetko rovno a dopredu. Prvé, základné inštrukcie dostali kolegovia dva týždne pred akciou, druhé deň pred akciou a ostatné postupne počas dňa tak, aby ich navigovali od jedného miesta k druhému až do spoločného cieľa. Začiatok cesty bol samostatný, každý mal unikátnu trasu „šitú na mieru“ a postupne sa ľudia spájali do tímov. Prepravovali sa vlakmi, autobusmi, stopom, ale aj na korbe auta, traktore či nákladiaku. Informácie a úlohy dostávali cez správy.

Hlavnými cieľmi bolo spoznanie vlastných limitov v neistote, spoznávanie ostatných členov tímu, podnietenie tvorivosti, spoznanie zodpovednosti k sebe samému počas plnenia úloh, ktoré kontroluje len každý sám za seba, ako aj preukázanie obetavosti pri konaní dobra. Počas plnenia netradičných úloh si vyskúšali myslenie out of box a rolí, kde je veľa premenných. Využívali vynaliezavosť pri prekonávaní cesty, ktorá môže mať rôzne podoby. Navzájom sa hecovali, ako napríklad pri úlohe, kto bude mať najcennejší „úlovok“ výmenou za obyčajný spínací špendlík. Museli žiadať o pomoc cudzích ľudí, ktorí po krátkom stretnutí ostali cudzí, ale zanechali v nich hlboké pozitívne emócie. Ľudia sú milí, ak sme na nich milí, a keď ich poprosíme o pomoc, tak veľmi radi pomôžu. Atmosféra bola príjemná a uvoľnená. To príjemné sa stupňovalo s tým, ako sa ľudia dostávali čoraz bližšie k cieľu. Vo finále nešlo o to, kto ako splní úlohy, ale o to, aké zážitky si odnesie. Putovanie bolo spojené s aktívnym oddychom, peši prešli desiatky kilometrov, postupne prechádzali cez neznáme dedinky a mestá z Bratislavy až do Starej Turej. Objavovali krásy prírody danej oblasti a navštívili miesta, na ktorých ešte neboli.

Teambuildingový deň bol zakončený spoločným večerom, pri ktorom sa každý podelil o svoje dojmy. Pre každého to bol určitým spôsobom výstup zo zóny komfortu. Ostal v nich obrovský pocit spokojnosti, zadosťučinenia a pohody. A pocitu zo zmysluplne stráveného dňa plného zábavy. Bolo to ako návrat do detstva, ako dobrodružstvo, keď nevieš, čo príde, ale vieš, že to bude fajn. Uvedomili si, aké je dôležité tímové dopĺňanie sa, a aj keď je v tíme slabší jedinec, ten silnejší ho vie potiahnuť. Ak veci berieme pozitívne, pozitívne aj sú. Keď si dáme jasný cieľ, tak hľadáme spôsob, ako ho splniť, a keď je menej času
na jeho dosiahnutie, tak sme viac efektívni.

Zdieľať článok