Úspešných žien je v biznise čoraz viac

Po zmenách v súkromnom živote hľadala novú profesionálnu výzvu. Rozhodla sa ísť do finančného biznisu. Dnes patrí medzi jeho elitu a dúfa, že jej úspešná kariéra bude motivovať aj ďalšie dámy v podnikaní, ktorému zatiaľ dominujú muži. Executive Manager PARTNERS GROUP SK Dagmara Fulierová.

Po zmenách v súkromnom živote hľadala novú profesionálnu výzvu. Rozhodla sa ísť do finančného biznisu. Dnes patrí medzi jeho elitu a dúfa, že jej úspešná kariéra bude motivovať aj ďalšie dámy v podnikaní, ktorému zatiaľ dominujú muži. Executive Manager PARTNERS GROUP SK Dagmara Fulierová.

V štatistikách rozhovorov s najlepšími finančnými sprostredkovateľmi PARTNERS GROUP SK majú muži jednoznačnú prevahu. Je to biznis, ktorý praje ženám menej?

To si určite nemyslím. (Smiech.) My napríklad máme takmer výlučne ženskú štruktúru s viacerými veľmi úspešnými manažérkami. Ženy sú v tomto biznise porovnateľne úspešné ako muži.

Prečo to potom navonok vyzerá inak?

Myslím si, že niektorým ženám objektívne dlhšie trvá, kým sa naplno začnú venovať biznisu. Musia si zariadiť rodinu a viacero ďalších vecí. Ja som napríklad matkou troch detí a z vlastnej skúsenosti viem potvrdiť, že kým biznis rozbehnete, chce to nejaký čas. Verím, že v budúcnosti bude bilancia úspešných mužov a žien viac vyrovnaná. Aj preto, že ženy vo finančných službách nemali veľa vzorov, ktoré by ich motivovali, posúvali ďalej. To sa však mení, úspešných žien pribúda.

Ako sa dá úspešne venovať biznisu a zvládať pritom výchovu troch detí?

S biznisom som začínala, keď moja dcéra mala rok. Vo finančných službách som teda prežila dve tehotenstvá a tri materské dovolenky. (Smiech.) Som typ človeka, ktorý nemá rád stereotyp. Nedokázala by som ostať doma tri roky na materskej dovolenke. Pravda je, že keby sme nemali takých starých rodičov, akých máme, bolo by to podstatne náročnejšie. Ale keď žena chce, vyrieši každý problém. Treba mať len jasno v prioritách. Vyhradiť si v diári miesto pre to, čo je naozaj dôležité. Tým, že mám povinností veľa, v biznise aj v rodine, musím efektívne využívať čas. To, že by som sedela v kancelárii a hopkala nohami, pretože nemám nič iné na práci, si neviem predstaviť. Som presvedčená o tom, že tento biznis je ideálny aj pre ženy – matky.

Keď chcete byť so svojím partnerom alebo s deťmi, musíte si skontrolovať diár?

To určite nie. Môj partner je zhodou okolností v tom istom biznise, je to môj manažér. Takže na všetkých školeniach a vzdelávaniach sme spolu. Keď si však plánujem nový mesiac, ako prvé vždy idú vzdelávacie aktivity, no za nimi hneď čas s rodinou. Potom náborové a klientske termíny. Moje deti vedia, kedy sa kam vyberieme, aký výlet nás čaká. Každý večer sa snažíme, aby bol podľa možností aspoň jeden z rodičov doma a mohol uložiť deti do postele. Myslím si však, že deti vedia, prečo pracujeme, a že keď budeme pracovať, budú sa mať dobre. Chodíme spolu na cesty, nedávno sme boli na Rodose, chápu zmysel nášho snaženia.

Nájdete si so svojím partnerom aj témy na rozhovor, ktoré nesúvisia s biznisom?

Na začiatku to bolo ťažšie, nájsť iné témy bolo náročné. Ale aj to sa zmenilo, máme spoločné koníčky, venujeme sa deťom, nedávne sme spoločne začali kurz angličtiny, takže tých tém, ktoré s biznisom nesúvisia, je dosť. Ale býval to problém. (Smiech.)

Koľko rokov majú vaše deti?

Najmladšia dcéra bude mať v máji päť rokov, syn má deväť a najstaršia dcéra práve oslávila trinástku.

Akým spôsobom formujete ich vzťah k peniazom?

Staršie dve deti dostávajú vreckové, a keď si chcú niečo kúpiť, musia vedieť s týmito peniazmi hospodáriť. Myslím si však, že sa nám podarilo naučiť ich to, že nie vždy musia mať všetko. Teraz napríklad ide najstaršia dcéra zo školy na výlet do Chorvátska a uvedomuje si, že nie každý jej spolužiak si to môže dovoliť. A že keď ide ona, je to aj odmena za to, ako nám doma pomáha s mladšími súrodencami.

Predchádzajúca otázka nebola náhodná. Mnoho ľudí má o peniazoch mylné predstavy, najmä o tom, ako s nimi hospodáriť.

Asi áno, a otázka vreckového patrí medzi tie, v ktorých neexistuje jednotný prístup. Všetko závisí od uhla pohľadu. Keď dám dieťaťu napríklad vreckové 20 eur, pre niekoho to je veľká suma, pre iného malá. Naše deti majú jasno v tom, že keď si chcú kúpiť sladkosť alebo darček pre kamaráta k narodeninám, sú to veci, ktoré hradia z vreckového, a ak si ho minú, majú smolu. Myslím si, že je to správny prístup, a nie raz sa mi stalo, že deti o niečom, čo si chceli kúpiť, samy povedali, že to je drahé a už to nechcú, pretože by im z vreckového nič neostalo. Ak by napríklad naše deti nemali žiadne vreckové, nemali by žiadny limit a určite by nás prehovorili, aby sme im kúpili čokoľvek. To ovládajú vynikajúco, sú to výborní obchodníci. (Smiech.)

Povedali ste, že s finančnými službami ste začínali v čase, keď vaša dcérka mala rok. Ako ste sa k tomuto biznisu dostali?

Môže za to môj kamarát a dnešný partner. Finančnému sprostredkovaniu sa začal venovať asi pol roka predtým, ako sme sa stretli na káve a hovoril mi o svojom novom biznise. Ja som sa na neho len usmievala. Bola som typom neprajníka s negativistickým prístupom. Hovorila som mu, že ja by som to nerobila, že sa mu nebude dariť, že bude musieť obchádzať ľudí ako poistný agent. To bolo v období, keď som sa rozvádzala, mala malú dcérku a končila so zamestnaním vo firme svojho otca. Niekoľko mesiacov som však kamaráta pozorovala a videla som na ňom, že je šťastný. Že žije život, ktorý by som brala aj ja – bez stereotypov, permanentné nadšený, vysmiaty, s prácou, ktorá ho skutočne baví a napĺňa. Tak som sa mu ponúkla sama, poslala som mu esemesku s otázkou, či by mi nevedel vybaviť vstupný pohovor. Takže do finančného biznisu som sa v podstate pozvala sama.

V tom čase ste nemali žiadny plán B?

Nie, žiadnu inú alternatívu som v zálohe nemala. Povedala som si, že keď už chcem veci zmeniť, tak nech je tá zmena poriadna. Nebolo to jednoduché, pretože v dávnejšej minulosti som mala nepríjemnú skúsenosť s jednou finančnou spoločnosťou. Vtedy som si povedala, že vo financiách už nikdy pracovať nebudem. Dala som si však šancu zmeniť to. Pochopila som, že všetko je o ľuďoch, s ktorými spolupracujete, a nie o oblasti, v ktorej pracujete. Môžem potvrdiť, že za 12 rokov v tomto úžasnom biznise som ani jedenkrát nepochybovala o tom, že to bolo moje najlepšie rozhodnutie.

Orava nie je región, ktorý by sa mohol pýšiť vysokými mzdami alebo nízkou nezamestnanosťou. Je tam dopyt po vašich službách?

Práveže je tu veľmi zaujímavý dopyt. Tu si ľudia našu službu nesmierne vážia. Na Orave sa s profesionálnou finančnou službou stretol len málokto, preto keď našim klientom ukážeme ich možnosti, sú za to vďační. Keď o našej službe hovorím, deväť z desiatich ľudí býva z nej vyslovene nadšených. Keď príde na peniaze, na Orave možno ľudia uvažujú inak ako napríklad v Bratislave, no na druhej strane sa výrazne menej zadlžujú. To platí najmä o Hornej Orave, kde napríklad keď niekto ide stavať dom, príde celá rodina a ten dom mu všetci spoločnými silami postavia bez toho, aby sa musel zadlžovať. Ľudia na Orave pokiaľ nemusia, nezadlžujú sa, ale peniaze si sporia.

To znie ako charakteristika ľudí, ktorí sú vo vzťahu k peniazom skôr konzervatívni. Nemáte potom problém hovoriť s nimi napríklad o dlhodobom investovaní do akcií?

Môže to zvádzať na takéto škatuľkovanie. Ale to, ako ľudia narábajú so svojimi peniazmi, je aj dôsledkom toho, že o ďalších možnostiach vôbec nič nevedia. Stačí však, keď im začneme pomáhať pri plánovaní ich osobných financií, tvorbe rezerv, stredno- a dlhodobých investícií, a každý pochopí, že účet v banke nie je ideálnou formou dlhodobej investície. Zjednodušene povedané: ľudia na Orave sú naučení vytvárať úspory, ale investujú ich do nesprávnych finančných produktov.

Nemáte problém presvedčiť svojich klientov o zmysluplnosti investovania do akcií? Tie sú neraz vnímané ako veľmi rizikový spôsob investovania, kde sa dá veľa zarobiť, ale aj stratiť.

Nie, v tomto smere určite žiadny problém nemáme. Keď vidíme, že nejde o peniaze, za ktoré si klient chce napríklad o rok kúpiť nové auto, ale chce ich dlhodobo investovať, poctivo vysvetlíme všetky výhody aj riziká. Nehovorím, že mi porozumie každý a hneď na prvýkrát, ale keď sa už rozhodne investovať, rozumie tomu, čo robí. Niekedy, ak je človek na pochybách o tom, či napríklad akcie sú preňho vhodné, netlačíme naňho. Dáme mu možnosť investovať najskôr s menšou sumou, aby sa potom sám rozhodol, či je tento spôsob investovania preňho vhodný. Je to niečo ako otužovanie sa pred tým, než človek vhupne do vody. Výsledkom potom býva, že klient sám príde s tým, že chce investovať viac.

Zdieľať článok