Viac ako tretina Slovákov má nízku finančnú gramotnosť

Otázka gramotnosti vo svete vyvolala mnoho úvah. Pod záštitou Nadácie PARTNERS sa na Slovensku vynoril iný problém. Taký, ktorý sa týka finančnej vzdelanosti ľudí. Nadácia PARTNERS a agentúra Focus v augustových dňoch tohto roku zrealizovala medzi obyvateľmi Slovenskej republiky reprezentatívny prieskum finančnej gramotnosti. Výsledky možno mnohých prekvapia.

Otázka gramotnosti vo svete vyvolala mnoho úvah. Pod záštitou Nadácie PARTNERS sa na Slovensku vynoril iný problém. Taký, ktorý sa týka finančnej vzdelanosti ľudí. Nadácia PARTNERS a agentúra Focus v augustových dňoch tohto roku zrealizovala medzi obyvateľmi Slovenskej republiky reprezentatívny prieskum finančnej gramotnosti. Výsledky možno mnohých prekvapia.

Prieskum agentúry Focus sa zameral na základné finančné poznatky z ekonómie a financií a bol postavený na znalostiach obvyklých pojmov, s ktorými sa človek každodenne dostáva do konfrontácie vo finančnom živote. Prieskum určil viacero zaujímavých faktov. „Najslabšie miesta máme v oblasti investovania a bankových produktov. O čosi lepšie sme na tom so znalosťami v oblasti poistenia a dôchodkov,“ sumarizuje výsledky Jana Mokráňová, marketingová riaditeľka Partners Group SK.

O finančnom správaní Slovákov výskum hovorí, že až 43% slovenských domácností neušetrí z mesačnej výplaty ani cent. Sú to pravdepodobne rodiny, ktoré si priťažili vysokými splátkami s neschopnosťou odkladať peniaze nabok, či domácnosti s príjmami takmer rovnakými s výškou výdavkov. Ďalších 42% ušetrí menej ako 10% zo svojho príjmu. „Tieto ukazovatele sú alarmujúce. 85% Slovákov je bohužiaľ pod európskym priemerom, respektíve na nule. Dôsledkom čoho sú neexistujúce alebo nedostatočné finančné rezervy. Domácnosti nie sú pripravené finančne ustáť dočasné turbulencie a ľudia majú tendenciu hľadať riešenie v podobe predražených pôžičiek,“ konštatuje Juraj Juras, správca Nadácie Partners. 

Je skľučujúce, že v súčasnej dobe dáva 44% Slovákov na splátky pôžičiek približne jednu celú tretinu príjmu, 35% do jednej tretiny a 9% na ne minie viac ako tretinu. Zámerom projektu Deň finančnej gramotnosti je, aby sa pomer nezadlžených domácností výrazne preklopil.   

Prieskum tiež hovorí, že viac ako polovica Slovákov, 56%, nevie v praxi posúdiť výhodnosť úverov, ďalej takmer tri štvrtiny Slovákov, 74%, nedokáže rozlíšiť mieru rizika pri typoch investície. Taktiež viac ako polovica Slovákov, 54%, nepozná základné pravidlo investovania, ktoré hovorí, že výška výnosu závisí od výšky rizika.

„Slabá úroveň finančnej gramotnosti v ekonomicky vyspelých krajinách je spôsobená najmä absenciou komplexného ekonomického a finančného vzdelávania na základných a stredných školách,“ upozorňuje na príčiny nižšej finančnej inteligencie Slovákov Michal Nalevanko, nezávislý ekonomický expert zo spoločnosti The Benchmark Research & Consultancy a dodáva: „Tak, ako sa učíme od detstva základy fyziky, či chémie alebo pravidlá cestnej premávky, rovnako je potrebné od malička vštepovať základné ekonomické princípy a vzťahy deťom.“

Túto skutočnosť potvrdzujú aj demografické štatistiky prieskumu, ktoré tvrdia, že mladí ľudia do 24 rokov sú pod slovenským priemerom finančnej gramotnosti. Viac ako polovica z nich sama priznáva, že sa v otázkach financií neorientuje. Azda najohrozenejšou skupinou sú ľudia vo veku nad 65 rokov alebo sociálne skupiny s nižšími príjmami ako 500 eur mesačne. Na druhej strane, ľudia v strednom veku, 16-54 roční, sú na tom najlepšie s finančnými vedomosťami. Finančne najinteligentnejším krajom Slovenska vyšiel Trenčiansky kraj. To, čo si ľudia o svojich finančných vedomostiach myslia, a aký je ich konečný výsledok sa môže značne odlišovať. To totiž vystihuje výsledok prieskumu v prešovskom kraji, kde úroveň finančnej gramotnosti klesla najnižšie pod celoslovenský priemer, hoci tri štvrtiny obyvateľov tohto kraja si myslí, že sa orientuje vo financiách dobre.

Ak sa ľudia chcú hľadať informácie ohľadne financií, takmer polovica z nich, 46%, sa obracia na pracovníkov bánk, ktorých považuje za najobjektívnejších. Štvrtina sa zase spolieha na finančné tipy a rady najmä od rodiny a známych, a 12% opýtaných si radšej klikne na recenzie, odporúčania a hodnotenia prispievateľov na internete. „Vyspelosť v oblasti financií spočíva aj v schopnosti posúdiť jednotlivé nástroje finančného trhu a výhodnosť či nevýhodnosť konkrétnych produktov. Prieskum dokazuje, že pri vyhľadávaní dôležitých informácií o financiách ľudia neposudzujú objektivitu a nezávislosť zdroja, dokonca ani jeho fundovanosť, čo môže byť v konečnom dôsledku na škodu,“ vysvetľuje Juraj Juras.

Ako ste na tom so svojimi finančnými vedomosťami a so svojím finančným kvocientom FQ si môžete otestovať taktiež na www.fqtest.sk alebo na stránke www.dfg.sk.

Zdieľať článok