Nastavenie cookies

Na našej webovej stránke používame cookies.

Niektoré z nich sú na fungovanie stránok nevyhnutné, ale o tých ostatných môžete rozhodnúť sami.

Viac informácií o súboroch cookies a ochrane údajov.

Základ úspechu je neoblomná vôľa uspieť!

10.01.2013

V spoločnosti PARTNERS GROUP SK pôsobí od jej vzniku. Patril medzi prvých povýšených na pozíciu Senior Manager a v súčasnosti úspešne ašpiruje na riaditeľskú pozíciu. Jeho pôsobiskom sú Košice, no nezanedbáva ani ďalšie mestá východného Slovenska. Pod jeho vedením pôsobí v štruktúre 70 ľudí. MARTIN GDUĽA.

V spoločnosti PARTNERS GROUP SK pôsobí od jej vzniku. Patril medzi prvých povýšených na pozíciu Senior Manager a v súčasnosti úspešne ašpiruje na riaditeľskú pozíciu. Jeho pôsobiskom sú Košice, no nezanedbáva ani ďalšie mestá východného Slovenska. Pod jeho vedením pôsobí v štruktúre 70 ľudí. MARTIN GDUĽA. 

Ako hodnotíte priebeh akciového programu po prvom roku jeho trvania?

Uvedenie akciového programu Partners For You® hodnotím rozhodne úspešne. Projekt rezonuje celou spoločnosťou, všetci o ňom vedia a ekonomická stránka sa vyvíja pozitívne. Teší ma aj to, že sa nám podarilo začať komunikáciu smerom k verejnosti. Spustili sme cyklus článkov členov riaditeľskej rady, v ktorých komunikujeme jeho benefity. Tieto články sú dostupné online v hlavných mienkotvorných denníkoch a aj na sociálnych sieťach. Rastieme! Rastie aj hodnota akcií! A exkluzívny klub akcionárov sa nám rozrastá!

Malo spustenie akciového programu aj konkrétny vplyv na vaše podnikanie?

Cítim to takto. Do nášho biznisu prišiel aspekt, ktorý tu nikdy pred tým nebol. Spoločnosť dala možnosť spolupracovníkom zintegrovať sa so – zatiaľ – 20-ročnou stratégiou rozvoja a transparentným spôsobom sa podieľať na raste kapitálovej hodnoty. Výstupom bude finančná odmena na konci programu. Týmto vlastne vytvárame prvú generáciu investorov a verím, že do konca Partners For You® budeme mať pripravené ďalšie projekty, ktoré umožnia reinvestovať tento kapitál.

V čom vidíte najväčšie výzvy a najväčšie príležitosti podnikania vo finančných službách v najbližších rokoch?

Veľkú príležitosť vidím práve v rozvoji nášho biznis konceptu, pobočkového systému a infraštruktúry. Dokonca si myslím, že trh nás na to priam vyzýva. Finančné domy majú síce luxusné pobočky, no klient to v konečnom dôsledku, spolu s výpravnou reklamou, príliš draho zaplatí. Na druhej strane nedostane ani kvalifikované poradenstvo, ani individuálny prístup, ani správu a rozvoj aktív. No a o servise, ak tým nemyslíme ďalší predaj, ani nehovoriac. Tento systém je zastaraný a príliš nákladný.

My to všetko však poskytnúť vieme. Našou predstavou je vybudovať a rozšíriť sieť krásnych pobočiek s unifikovaným dizajnom, na čo Slováci bezpochyby reflektujú a podľa mňa ešte aspoň 10 rokov budú. V týchto pobočkách budeme na jednom mieste integrovať služby celého finančného trhu. Výberom vhodnej lokality a označenia si trvalo budujeme imidž a robíme sami sebe reklamu, ktorá je cenovo efektívna. Sme prepojení v informačnom systéme, ktorý sa neustále rozvíja. Tu je nielen klientske, ale aj vzdelávacie centrum. Tu sa klient dostane k Partners Plánu, ktorým bude mať kvalitne spravované financie. Spolupracovník tu bude mať prístup k certifikovanému vzdelávaniu a postupnému osvojeniu si Partners Biznis Konceptu, ktorým sa aj on môže prepracovať časom k vlastnej pobočke, či dokonca viacerým pobočkám. No aby sme sa rozumeli, je rozdiel, keď sú takéto pobočky napríklad v Košiciach dve a keď ich bude dvadsať. Celý tento koncept je podnikateľský, čo znamená, že pobočky patria manažérom. A minimálnymi vstupnými nákladmi sa dostávame k podmienkam výhodnejším ako franchising.

Toto všetko vnímam ako Partners Biznis Koncept, ktorý sme, spolu s kvalitou, určitý čas budovali. Pred nami je teraz obrovská výzva, a to naplno ho využiť a znásobiť počet obchodných miest, aby nás bolo na trhu naozaj cítiť a aj vidieť. A to všetko ešte počas akciového programu.

Vnímate zmenu v postojoch klientov voči finančnému plánovaniu za uplynulých niekoľko rokov? Ak áno, v čom?

Čo registrujem už dlhší čas, je postoj ľudí z vyšších príjmových skupín, resp. strednej triedy a majetných ľudí. Tu sa stretávam s tým, že naozaj vedia oceniť individuálny prístup a kvalitu. Vážia si profesionalitu našich spolupracovníkov. Vynikajúco reflektujú na Partners Plán a starostlivosť. Preferujú skôr otvorenosť a spoľahlivosť pred siahodlhým vysvetľovaním odborných pojmov. A ochotne posúvajú naše služby ďalej medzi svojich priateľov a známych. To ma veľmi teší.

Ako sa budú tieto trendy podľa vás vyvíjať ďalej?

Čaká nás budúcnosť, akú si vytvoríme. Preto verím, že sa nám podarí prepracovať k takému trhovému postaveniu, že trendy budeme určovať my.

Prejdime teraz k vášmu podnikaniu. Kedy ste začali?

Prvý výkon som mal v januári 1999, v septembri toho istého roku som si otváral živnostenské oprávnenie. Podnikaním by som to však nazval až od roku 2005 a 2006, keď som začal rozbiehať Prešov a Košice.

Ako vyzerali vaše začiatky?

Nedávno sa ma na Vstupnom infe opýtala jedna spolupracovníčka, ako sa podľa mňa môže na trhu presadiť 19-ročný človek. Bez žiadnych skúseností a s minimom kontaktov. Odpovedal som jej: Ťažko!

Ale ak chce a hľadá spôsoby, tak je to možné. Ja som tiež hľadal spôsoby. Chcel som, aby si ľudia, čo so mnou prišli do kontaktu, povedali: „Mladý, ale vyzná sa. Má víziu. Dáva to zmysel. Má premyslené, čo chce.“ Na tom som pracoval bez ohľadu na to, aké boli vtedy možnosti.

Často spomínam, keď som v roku 2004 otváral kanceláriu v Bardejove. V deň podpisu zmluvy sa pri mne zastavili Ján Müller s Máriom Rybárom (Partner spoločnosti a Managing Director spoločnosti, pozn. red.). Kým sme čakali na majiteľa budovy, vypytoval som sa ich, kam na východ sa vybrali, aký biznis tam majú a podobne. A oni na to, že idú rozbiehať Košice, lebo Maky (Mário Rybár, pozn. red.) tam študoval a pozná to tam. V tom momente akoby som dostal preplesk a v duchu som si povedal: Počkaááj, tak vy dvaja z Prievidze idete rozbiehať Košice a ja čo, tu budem v Bardejove sedieť?! To nie! A padlo rozhodnutie. Už ani neviem, ako sa podpísala nájomná zmluva, hlavu som mal už inde a pôvodné nadšenie z kancelárie trvalo ani nie do podpisu zmluvy. Dohodol som sa s obomi pánmi, že môžu počítať aj so mnou. Ján Müller mi pochválil kanceláriu a rozišli sme sa. Hneď som išiel pozrieť do mapy, kde sú Košice. Nikdy pred tým som tam nebol. Pochádzam z Oravy a aj na vysokú školu som chodil do Banskej Bystrice. Zistil som, že po ceste je aj Prešov, tak som ho rovno zahrnul do svojho zámeru.

Je to najväčší kraj a zároveň druhé a tretie najväčšie mesto na Slovensku vzdialené 15 minút po diaľnici. Bonita je tu zaujímavá a bavíme sa o aglomerácii 0,5 milióna ľudí s možnosťou podnikať a dynamicky rásť pri relatívne nízkych nákladoch. Všetko dávalo zmysel, hoci z Malcova, kde som vtedy býval, som to mal do Košíc 100 km cestovania. To ma však netrápilo.

Začal som na svojom pláne pracovať. Vedel som, že ak tam mám 2- alebo 3-krát do týždňa chodiť, musím tam mať klientov. Inak by som ekonomicky vykrvácal. Všade som si pýtal kontakty, či už na jedno, alebo druhé mesto. Cez bývalú asistentku sa mi podarilo zoznámiť s prvým klientom z Prešova a od toho som sa odrazil ďalej. V Košiciach som sa dozvedel, že v študentskej agentúre pracuje kamarát z výšky, tak som sa naňho nakontaktoval. Na stretnutí sme sa dohodli, že si môžeme byť vzájomne prospešní. On potreboval niečo odo mňa, ja som ho požiadal o tipy na študentov v treťom alebo vo štvrtom ročníku, ktorí sú však aj popri škole aktívni a niečo robia. Dostal som zoznam 21 ľudí. Spravil som 11 pohovorov a nakoniec bol z toho 1 spolupracovník! Práve jeho som raz garantoval u veľkých klientov. Doma bol síce len syn, ktorý chcel iba skonzultovať povinné zmluvné poistenie, no pozdával sa mi. Predstavil som mu teda svoju víziu a možnosti. Oplatilo sa mi to. Keď mu brat jeho priateľky hovoril o tom, ako pomaly končí s hádzanou, spomenul si na mňa a poslal ho za nami. Bol to pán Kočík, v súčasnosti jeden z mojich kľúčových obchodných partnerov (Roman Kočík, Executive Manager spoločnosti, pozn. red.). Dnes bývam v Košiciach a biznis máme po celom východe.

Čo na vás v úvode najviac pozitívne vplývalo?

Určite ľudia, ktorých som spoznal.

Stretli ste sa na vašej ceste k podnikaniu aj s nejakými prekážkami?

Určite áno, prekonal som mnohé prekážky a stále ich prekonávam. Nie sme v dokonalom svete.

Sú dva typy ľudí. Tí extrovertne orientovaní sa so svojimi problémami podelia so svojimi známymi, ktorým dôverujú. Na základe rozhovorov, rád a postojov si vyskladajú riešenie a svoj postoj k danej situácii. Ale pozor, nemám namysli sťažovanie sa alebo zbavenie sa zodpovednosti. Práve naopak, ide skôr o konzultáciu, no nakoniec sa rozhodnú sami. Tak sa posunú ďalej a zlepšia sa.

Ja som tá druhá skupina. Skôr sa zahĺbim do problému a do seba, hľadám, počúvam, pozorujem úspešných a prípadne si niečo prečítam a prepracujem sa k riešeniu. Následne,  keď to prinesie výsledky, k danej veci sa mi sformuje postoj a ten mi pomáha pri rozhodovaní sa do budúcnosti. Výsledky ma zároveň potešia a dodajú ďalšiu energiu. Stále je to o hľadaní riešení, zlepšovaní sa. Naučil som sa, že keď chcem posunúť svoj biznis ďalej, musím sa najprv sám posunúť. A práve to ma začalo baviť. Človek musí spoznať a zvládnuť sám seba.

V určitom čase bolo pre mňa veľmi dôležité prestať fajčiť. Nešlo mi len o tento zlozvyk, ale uvedomil som si, že rozvoj je zmena. Pozitívna zmena. A keď sa chcem rozvíjať, tak sa musím naučiť nielen budovať si pozitívne návyky, ale aj odstrániť negatívne. Koniec koncov, ochotu zmeniť sa máme aj ako jeden z princípov v Etickom kódexe spoločnosti. Aj v biznise sa stretávam s tým, že ľudí v ich každodenných činnostiach ovplyvňujú návyky. Ak sú nesprávne, majú, samozrejme, vplyv aj na výsledky. Problém s návykmi je ten, že človek koná automaticky, podvedome a ani si to neuvedomuje. Je to otázka osobnostného rozvoja –vedieť pracovať sám so sebou. Potom sa to prejaví aj navonok a ľudia sú úspešní.

Vnímate rozdiely v príprave nováčikov dnes a v časoch, keď ste začínali vy?

Finančné alebo podnikateľské princípy sa nezmenili. Tie pretrvávajú. Čo sa zmenilo, sú  možnosti prístupu k informáciám. Som veľmi hrdý na to, že môžeme využívať najmodernejšie spôsoby vzdelávania. Od základných foriem cez konferencie až po development centrá a kaučing. Obrovský význam má samoštúdium. Tu máme k dispozícii internet, e-learning, web semináre. Ale čo si najviac vážim, sú skúsenosti a know-how. Takže ak sa nájde spolupracovník, ktorý je aspoň taký hladný po úspechu ako my, môže z toho čerpať a dosahovať mimoriadne výsledky.

Aký máte prístup k nováčikovským chybám? Urobili by ste dnes niečo inak?

Určite áno, no vtedy som dnešné poznatky nemal a aj všetko zlé je na niečo dobré. Základ je, aby sa človek z toho poučil a tým sa zlepšil.

Aký je váš manažérsky štýl?

Usilujem sa o leadership – líderstvo. Plnením vzájomných sľubov a dohôd budujem a prehlbujem vzájomnú dôveru, veľa objasňujem a ukazujem, vytváram a riadim procesy a systémy a snažím sa stavať na silných stránkach ľudí a rozvíjať ich.

Čo považujete pre úspech v tomto biznise za najdôležitejšie?

Neoblomnú vôľu uspieť!

Nespočetnekrát som si analyzoval a porovnával úspešných ľudí. Čo majú a čo iní nie, čo také robia, ako sa správajú v biznise, ale aj osobnom a rodinnom živote, čo sú ich silné stránky, aké príležitosti využili a podobne. A to hlavne u nás v spoločnosti. Zameral som sa na top 1 % ľudí. Takže ak máme 1 200 spolupracovníkov, hovoríme o top dvanástke. Je vynikajúce, že takáto interakcia, komunikácia, stretávanie sa a možnosť pozorovania sú vôbec možné. Som presvedčený, že toto je naša konkurenčná výhoda. Nikde inde to v takomto meradle nie je možné! Mať možnosť byť s top ľuďmi zo spoločnosti má u nás dokonca aj nováčik. Prišiel som na zaujímavú vec. U každého úspešného človeka som videl neochvejnú vôľu uspieť! Neprestávajúci vnútorný motor, ktorý sa v určitom momente spustil a už nezastal. Bez prerušení či výpadkov stále ide, nech sa deje čokoľvek. Celé to spustilo podľa mňa neochvejné rozhodnutie uspieť. A neochvejné, to je to správne slovo. Toto rozhodnutie je zvnútra a je také pevné, že neexistuje ani len jeho záchvev.

Čo vás motivuje?

Moja rodina a úspech. Kým som bol slobodný, mnohí mi hovorili, že to sa mi robí, keď som sám. Poznáte to. Neviem, čo je na tom dobré byť sám. Keď som sa oženil, vraveli mi, že je to pre ľudí, čo nemajú rodinu, a že s deťmi to nejde. Ešteže mi takéto reči nič nehovoria. Teraz mám rodinu, v apríli sa nám narodil Gregorko a dosiahli sme aj trojciferné rasty. Nikdy som rodinu nevnímal ako prekážku. Nepáči sa mi, keď sa na rodinu niekto vyhovára. Práve naopak! Pre mňa je to obrovská motivácia. Nielen rodinu zabezpečiť, ale aj byť vzorom, veľa sa naučiť a tým následne vytvoriť vhodné prostredie na výchovu a rast. Platí to všade – aj v rodine, aj v biznise.

Čo vás demotivuje?

Sklamanie. Tomu sa snažím predchádzať. Ale keď už sa to stane, naučil som sa rýchlo otriasť a bez nejakých prerušení a vyrušení ísť ďalej.

S akým typom človeka by ste určite nemohli pracovať?

S niekým, kto nemá uvedené vlastnosti. Chcem pracovať s ambicióznymi ľuďmi, čo chcú v živote niečo dosiahnuť, majú ťah na bránu. Títo ľudia majú silnú vnútornú motiváciu, netreba ich do ničoho naháňať a vynikajúco sa s nimi spolupracuje. Majú výborné predpoklady stať sa lídrom.

Ďalej, človek, s ktorým spolupracujem, musí byť spoľahlivý. Nie je možné efektívne podnikať s niekým, na koho sa nedá spoľahnúť. Nikdy by to nebol veľký biznis. Keď mám svojho obchodného partnera za chrbtom, nikdy sa nemusím obracať. Nemusím ho donekonečna dosledovávať, strážiť a kontrolovať. V takom prípade dvaja robíme jednu vec a strácame čas. Neboli by sme efektívni ani konkurencieschopní.

Musí mať tiež určitú mieru odolnosti. Byť vytrvalý. Je silný emocionálne a nezloží sa hneď pred prvými prekážkami. Zároveň pracuje na svojej fyzickej kondícii a má pozitívny vzťah k zdravému životnému štýlu.

A v neposlednom rade to musí byť človek s pevným charakterom, hodnotami, so zmyslom pre fair-play. Správa sa čestne, je spoločenský a rád sa obklopuje podobnými ľuďmi. Buduje a pestuje kvalitné dlhodobé vzťahy. To je cesta k excelentnosti.